Určite ste sa už stretli s tvrdením, že najlepšie sa je učiť jazyk tak, ako sa ho učia malé deti. Niektoré jazykové školy sa chopia príležitosti a „s nami sa budete učiť ako deti“ propagujú ako jednu zo svojich predností. Celkovo v spoločnosti prevláda názor, že deti sa učia angličtinu rýchlejšie ako dospelí, že dospelí sú schopní sa učiť tak ako deti, a že čím skôr sa deti začnú učiť cudzí jazyk, tým lepšie. Každé z týchto tvrdení je prinajmenšom polopravdou, ak nie až jazykovým mýtom a nezakladá sa na výsledkoch lingvistického výskumu a ani na skúsenosti.
Existujú dva základné problémy, z ktorých pramenia tieto mýty. Prvým problémom je nerozlišovanie medzi dvoma fundamentálne odlišnými procesmi, a to učením sa a získavaním jazyka. Ďalším pridruženým zdrojom vzniku rôznych skreslených tvrdení je skutočnosť, že mnohí ľudia sa nazdávajú, že učenie sa prvého (materinského) jazyka u detí je to isté ako učenie sa cudzieho jazyka.
Získavanie jazyka vs. učenie sa jazyka
Získavanie jazyka je podvedomý proces, kedy si človek neuvedomuje, že v rámci jeho vývoja dochádza k rozvoju jazykových zručností. Je to klasický prípad dieťaťa, ktoré sa narodí na Slovensku slovenským rodičom, a do troch rokov vie ako-tak rozprávať. Jazyk jedinca sa v takomto prípade rozvíja spolu s jeho konceptuálnym systémom. V praxi to znamená, že dieťa sa učí pomenovávať veci tak, ako ich vníma a stretáva sa s nimi v realite, ktorá ho obklopuje. Konceptuálny systém sa potom fixuje na základe obrovského množstva verbálneho vstupu, ktorý sa mu dostáva od rodičov, ďalších členov rodiny a iných zdrojov, a ktorý je prispôsobený veku a schopnostiam dieťaťa. Na druhej strane učenie sa jazyka je vedomý proces, pri ktorom študent uplatňuje isté stratégie a metódy s cieľom naučiť sa vyjadrovať v danom jazyku
Čím mladšie, tým lepšie
Ak sa, povedzme, s dieťaťom presťahujete natrvalo do Ameriky, vtedy je možné s istotou povedať, že čím je dieťa mladšie, tým je to z hľadiska dokonalého osvojenia si jazyka lepšie. Tu sa však bavíme o získavaní jazyka v prirodzenom prostredí. V kontexte učenia sa angličtiny ako cudzieho jazyka sa to ani pri najlepšej vôli tvrdiť nedá, akokoľvek nelogicky to môže znieť. V skutočnosti deti, ktoré sa učia angličtinu ako cudzí jazyk, napredujú pomalšie ako dospelí. Často počúvam mantru, že deti treba dať čím skôr na angličtinu, lebo oni sajú jazyk ako špongie. Áno, ale materinský. Ak hovoríme o jazyku cudzom, tou špongiou sú práve ich rodičia. Dospelí majú totižto oveľa lepšie rozvinuté kognitívne schopnosti, čo im umožňuje chápať súvislosti a robiť efektívnejšiu syntézu vedomostí. Dospelí majú aj oveľa širší rozhľad a poznatky o svete, čo dramaticky zvyšuje schopnosť porozumieť. Ak má vaše dieťa 7 rokov a stále nechodí na angličtinu (alebo nejaký cudzí jazyk), vôbec nič sa nedeje. Ako rodiča by vás malo v prvom rade zaujímať, aby si vaše dieťa čo najdokonalejšie osvojilo svoj materinský jazyk. Je vedecky dokázané, že deti s lepšou úrovňou materinského jazyka sa ľahšie učia cudzí jazyk. Ak začne vaše dieťa chodiť na angličtinu, keď má, povedzme 10, o dva roky nebude existovať žiaden rozdiel medzi deťmi, ktoré začali už kdesi v škôlke a tými, ktoré začali neskôr. Všeobecné vedomosti o svete a o jazyku ako takom, ktoré staršie dieťa nadobudne, sú motorom aj v učení sa cudzieho jazyka.
Často sa tiež hovorí, že po puberte pre človeka „zaniká“ možnosť naučiť sa jazyk automaticky. Áno, no tzv. hypotéza kritického obdobia neplatí pre ľudí, ktorí sa učia angličtinu ako cudzí jazyk. V tomto smere vek nezohráva až takú dôležitú úlohu, aká sa mu pripisuje. Takmer 80% všetkých študentov angličtiny na svete sa nedostane ďalej ako na úroveň začiatočníka. Len malej časti sa podarí dosiahnuť vyšší level. Úspech v tomto smere nezávisí od veku, ale hlavne od individuálnych rozdielov a charakteristík každého jedného študenta (motivácia, kontext učenia sa jazyka, kvalita jazykového vzdelávania, spôsob učenia sa, možnosti použitia jazyka, talent …). Tieto faktory sú však pri získavaní materinského jazyka takmer irelevantné.
Automatickosť
Materinský jazyk sa učíme vždy automaticky, skoro každé dieťa v ňom dosiahne úroveň, ktorá je na nerozoznanie od jazykovej úrovne jeho rodičov. Motivácia tu nehrá žiadnu úlohu a k úspešnému zvládnutiu prvého jazyka nepotrebujete uplatňovanie žiadnych stratégií či techník. Naproti tomu cudzí jazyk sa učíme, lebo sa preň rozhodneme, takmer nikdy sa ľuďom nepodarí dosiahnuť úroveň ľudí, ktorí sa daný jazyk učili ako prvý. Motivácia tu zohráva kľúčovú úlohu a ak sa budete učiť jazyk nesprávne, s veľkou pravdepodobnosťou ste odsúdení na neúspech.
Existencia materinského jazyka
Váš prvý jazyk do veľkej miery obmedzuje naučenie sa druhého, cudzieho jazyka. Osobne by som tvrdil, že učenie sa jazyka je viac-menej neustálym „súbojom“ toho, čo už viem, a toho, čo sa chcem naučiť. Celý tento proces je do značnej miery záležitosťou „preučenia sa“, resp. reštrukturalizácie schém materinského jazyka. Deti či dospelí, v tomto smere je to úplne jedno, problém je ten istý. Jazyk sa nezačíname učiť ako tabula rasa; keď sa už raz naučíme ako vyjadrovať myšlienky v materinskom jazyku, nedá sa to zvrátiť a začať odznova, napr. s angličtinou. A vôbec, načo by to bolo pre človeka žijúceho a fungujúceho na Slovensku dobré?
Kvalita a množstvo kontaktu s jazykom
Nemenej dôležitým faktorom je jazykový vstup a množstvo kontaktu s jazykom. V prípade materinského a cudzieho jazyka exitujú priepastné rozdiely v kvalite a kvantite jazyka, ktorého sa nám dostáva. Čo sa týka kvality, pri komunikácii s deťmi v materinskom jazyku používame jednoduché vyjadrenia s častými opakovaniami (motherese). Obsah toho, čo hovoríme, je úzko spätý so situáciou, ktorá súčasne prebieha, a veci, na ktoré poukazujeme, sú väčšinou prítomné v mieste komunikácie, a tým pre deti ľahko identifikovateľné. Rodičia podvedome zjednodušujú spôsob interakcie s dieťaťom tak, aby bola jednoznačná a ľahko pochopiteľná. V procese učenia sa cudzieho jazyka študent nie je súčasťou takto vhodne prispôsobeného komunikačného aktu, a ak áno, väčšinou len v umelom diskurze školských tried. Proces nepriaznivo ovplyvňuje aj chudobný a krátky kontakt s jazykom, kvalita učiteľa, jazykové danosti. Keď váš kontakt s jazykom spočíva v dvoch hodinách týždenne, zrejme sa nebudete môcť učiť tak ako malé deti, bez ohľadu na to, či sa váš učiteľ narodil v Nových Zámkoch alebo Newcastli.
Ak teda niekto tvrdí, že vás bude učiť jazyk tak, ako sa deti učia svoj prvý jazyk, tým zároveň tvrdí, že materinský jazyk a cudzí jazyk sa učí rovnakým spôsobom. Procesy učenia sa cudzieho a materinského jazyka sú však fundamentálne odlišné. Je to akoby vám v škole lietania povedali: „Naučíme vás lietať tak, ako sa učia lietať malé vtáčiky.“ Rýchlo však prídete na to, že malé vtáčiky majú krídla a vy nie. To vám však nebráni v tom, aby ste sa naučili lietať. Chce to len iný prístup – iné „palivo“, iné krídla a iné zručnosti. A aj keď spôsob letu bude iný, konečný výsledok bude veľmi podobný. Ak teda chcete lietať, nemusíte sa hrať na malého vtáčika, aj tak ním nikdy nebudete, a v konečnom dôsledku ním ani byť nepotrebujete. Aby ste sa stali kompetentným používateľom cudzieho jazyka, nemusíte sa stať dieťaťom. Stačí, ak budete dostatočne motivovaní, obklopíte sa angličtinou, zvolíte si správne zdroje a spôsoby učenia, ktoré budete pravidelne uplatňovať. Výsledky sa zaručene dostavia.
Nie je možné pridávať komentáre.