Talent na jazyky nie je ako hociktorý iný talent. On nie je.

Aj vy patríte medzi ľudí, ktorí si povzdychnú, že sa nikdy nenaučia po anglicky lebo jednoducho na angličtinu nemajú talent? Pojem „mať talent na jazyky“ už, takpovediac, zľudovel. Ľudia si predstavujú talent na jazyky ako talent vedieť kresliť alebo talent vedieť hrať na hudobný nástroj. Je to pre mnohých buď -alebo, niečo statické, nemenné.

Často počúvame, že niekomu idú jazyky ťažšie lebo na ne nemá talent. Moderná jazykoveda však nerozoznáva talent na jazyky ako niečo, s čím sa človek narodí. Podľa nej je to skôr vhodný kokteil osobnostných predpokladov, vlastností a podmienok, ktorých spoločná súhra môže viesť k úspešnému zvládnutiu cudzieho jazyka.

Talent na jazyky vo forme jednoliatej charakterovej črty neexistuje. Netreba sa preto príliš zaoberať tým, či mám alebo nemám talent na jazyky, či to dokonca používať ako výhovorku.

S istou mierou zovšeobecnenia teda môžeme povedať, že také niečo ako talent na jazyky neexistuje. Netreba sa preto príliš zaoberať tým, či mám alebo nemám talent na jazyky, či to dokonca používať ako výhovorku. Oveľa zmysluplnejšie je zobrať do úvahy vnútorné charakteristiky jednotlivcaexterné faktory prostredia, ako sú napríklad osoba učiteľa, prostredie, spôsob výučby či osobná skúsenosť s vyučovaním jazyka. Jedným z vnútorných faktorov, ktorý sa dlho považuje za pilier úspešnosti naučenia sa cudzieho jazyka, je motivácia a prístup k jazyku.

Motivácia – základ jazykového talentu

Opäť, aj tu existuje medzi ľuďmi tendencia motiváciu vnímať ako niečo, s čím sa človek narodí. Motivácia sa však nevynorí len tak z vákua. Postupne sa formuje a buduje od detstva, predovšetkým v škole, ale do veľkej miery aj doma. Dieťa môže byť motivované učiť sa cudzí jazyk ak vidí, že v rodine sa táto zručnosť považuje za dôležitú. Motivácia sa ešte viac podporí vtedy, keď dieťa vidí praktickosť autonómneho použitia cudzieho jazyka.

S motiváciou sa nikto nenarodí, motivácia učiť sa cudzí jazyk sa buduje, no rovnako sa dá aj udupať.

Nemalým dielom k tomu prispieva aj škola. Šikovný učiteľ môže byť nielen vzorom, ktorý sa oplatí napodobňovať, ale hlavne zdrojom jazykového vzdelania, ktoré dokáže sprostredkovať svojim študentom.

S motiváciou sa nikto nenarodí, motivácia učiť sa cudzí jazyk sa buduje, no rovnako sa dá aj udupať. Netreba sa hnevať na svoje deti, keď považujú učenie sa jazyka za zbytočnosť. Rodičia by sa mali pozrieť na svoj prístup a akou mierou sa oni pričinili o vzbudenie motivácie, tak u seba, ako aj u svojich detí.

Hudobný talent a angličtina

Často sa tiež hovorí, že hudobné nadanie môže pomôcť k naučeniu sa jazyka. Študenti tot tvrdenie potom jednostranne zovšeobecňujú a tvrdia, že keď nemajú talent na hudbu, nemajú talent ani na jazyky. Slevc a Miyake (2006) či Nardo a Reiterer (2009) skutočne zistili, že ľudia s hudobným nadaním majú lepšiu šancu zvládnuť výslovnosť. Hudobný talent však nemá merateľný vplyv na ďalšie fundamentálne aspekty jazyka, ako je napríklad učenie sa slovnej zásoby alebo gramatiky.

Išla vám slovenčina? Je šanca, že vám pôjde aj angličtina.

Pri učení sa jazykov sa neraz zabúda na ten najdôležitejší jazyk – materinský. Či sa to už niekomu páči alebo nie, náš materinský jazyk bude mať navždy vplyv na akýkoľvek cudzí jazyk, ktorý sa učíme alebo budeme učiť. Ten vplyv však nie je iba negatívny. Materinský jazyk nám niekedy stojí v ceste, inokedy je zas nezastupiteľným pomocníkom.

Náš rodný jazyk môže byť aj spoľahlivým indikátorom schopnosti naučiť sa jazyk cudzí.

Jednoducho povedané, ak máte dobré jazykové zručnosti v slovenčine, existuje vysoká pravdepodobnosť úspešnosti naučenia sa cudzieho jazyka (Sparks, Patton, Ganschow a Humbach, 2009). Možno má potom zmysel, hlavne u detí, zamerať sa na plnohodnotný rozvoj ich materinskej reči.  Z dlhodobého hľadiska sa to môže vyplatiť viac, ako zháňať sa za karikatúrou detských kurzov angličtiny, kde sa vyfarbujú zvieratká s anglickými prekladmi.

Schopnosť učiť sa jazyky ovplyvňuje, kto sme

Nezanedbateľným dielikom talentového puzzle sú aj osobnostné črty. Existuje konsenzus ich rozdelenia do piatich skupín: extrovertnosť, emocionálna stabilita, svedomitosť, odpor k jazyku a otvorenosť prijímať nové veci.

Extrovertnosť a jazyk

Hovorenie cudzím jazykom môže spôsobovať stres. Stres má však nepekný zvyk zahrávať sa s našou pamäťou. Je to práve kombinácia väčšej rezistencie voči stresu, a tým schopnosť rýchleho vyhľadávania v pamäti, ktorá prispieva k tomu, že extroverti majú navrch, pokiaľ ide o efektivitu učenia sa cudzieho jazyka.

Extrovertné typy osobností majú tiež vyššiu toleranciu nejasnosti. Neodrádza ich fakt, že nerozumejú všetkému, čo počujú, a nesnažia sa všetko vyjadriť bezchybnou angličtinou. Sústreďujú sa viac na celkový význam viet či textov a rovnako sa snažia predovšetkým komunikovať, nie byť dokonalý. Toto môže mať v konečnom dôsledku pozitívny vplyv na rozvoj slovnej zásoby a plynulosti reči.

V žiadnom prípade však nemožno tvrdiť, že by extrovertnosť bola jediným kľúčom k lepšej angličtine. Čo sa týka gramatiky, porozumenia čítaného textu a písomného prejavu, nezistili sa žiadne rozdiely medzi extrovertmi a introvertmi (Carrell, Prince a Astika 1996).

Emočne stabilnejší – jazykovo zdatnejší

Netrpezlivosť, podráždenosť či výbušnosť sú prejavy emočnej nestability. Tieto majú negatívny vplyv na osvojovanie si nového jazyka. Emočná nevyrovnanosť môže byť tiež spúšťacím mechanizmom jazykovej úzkosti.

Je to pocit obáv, či strachu najmä pri hovorení cudzím jazykom. Úzko sa viaže aj na pocity nekompetentnosti či až neinteligentnosti. Tie môžu byť vyvolané skutočnosťou, že človek nevie všetko vyjadriť tak presne a dokonale ako v slovenčine.

Prílišný perfekcionizmus brzdí rozvoj cudzieho jazyka.

Jazyková  úzkosť sa netýka iba študentov jazyka, ale nezriedka aj ich učiteľov.  Tí, uvedomujúc si svoje nedostatky, sa niekedy „boja“ angličtiny a uchyľujú sa k istejšej slovenčine. Perfekcionizmus? Možno. Učitelia si musia uvedomiť, že nie je najdôležitejšie vedieť všetko a hovoriť ako rodený Američan. Keď sa učíte plávať, nepotrebujete, aby vás učila ryba. Vy sa predsa neučíte plávať, aby ste sa stali rybou, ale preto, aby ste sa neutopili. Prílišný perfekcionizmus brzdí rozvoj cudzieho jazyka.

Svedomitosťou k lepšej jazykovej zručnosti

Hádam nikomu netreba obzvlášť zdôrazňovať význam svedomitosti pri učení sa jazyka. Svedomití ľudia sú vo všeobecnosti vytrvalejší, disciplinovanejší a odhodlanejší vynaložiť úsilie na dosiahnutie svojho cieľa. Pozitívny vplyv týchto charakterových čŕt je pri učení neodškriepiteľný.

Rovnako to platí aj pre otvorenosť človeka učiť sa niečo nové. Osvojovanie si nových vecí predpokladá istú dávku intelektuálnej zvedavosti, predstavivosti kreativity. Tieto majú nezastupiteľný význam hlavne vtedy, keď sa angličtinu učíte v krajine, v ktorej sa ňou prakticky vôbec nehovorí. Študenti s chuťou učiť sa niečo nové majú tendenciu viac sa koncentrovať na význam a sú schopní akceptovať neustálu zmenu. S tým súvisí aj  ochota riskovať. Extroverti sú ochotní riskovať viac. Snažia sa komunikovať v cudzom jazyku, aj keď si nie sú 100% istí svojou gramatikou či slovnou zásobou.

Ochota riskovať, ako aj všetky ostatné charakterové vlastnosti človeka, však nie sú izolované. Každá z nich sa prejavuje viac či menej, a počas života sa môže ich intenzita meniť v závislosti od vonkajších stimulov.

Talent nie je sám o sebe ničím, ak sa nepestuje a nezdokonaľuje.

Existuje teda niečo ako talent na jazyky? Ak ho chápeme ako vrodenú schopnosť učiť sa jazyky – nie, v takom zmysle talent na jazyky neexistuje. Veda skôr rozmieňa úspešného študenta jazyka na jednotlivé povahové črty, ktorých spojenie určuje efektivitu učenia sa cudzích jazykov. A vôbec, podľa mňa je talent na čokoľvek často preceňovaný.

Absolútne každý je schopný sa naučiť cudzí jazyk. Akýsi talent v tomto smere nikoho nediskvalifikuje.

Zo samotného talentu nebude nič, ak sa nepestuje a nezdokonaľuje. Absolútne každý je schopný sa naučiť cudzí jazyk. Žiaden talent v tomto smere nikoho nediskvalifikuje. Áno, niekto sa na to “namaká” viac, niekto menej, niekomu to pôjde rýchlejšie, niekomu pomalšie. Všetci máme iné povahy, podmienky a možnosti. Pripisovať však naše úspechy alebo neúspechy výlučne jazykovému talentu, to dnes neobstojí. Dôvody prečo jedni v cudzom jazyku rýchlo napredujú, zatiaľčo iní prešľapujú na mieste treba často hľadať niekde inde.

Leave a Comment