1.Princíp maximalizácie príležitostí použitia jazyka
Na našich hodinách používame stratégie priamo zamerané na vytvorenie príležitostí pre celkový rozvoj jazyka – plynulosti, rozvoja slovnej zásoby, syntézy vedomostí a pod., s prihliadnutím na jazykovú úroveň študentov, ich preferencie a ciele. Snažíme sa vytvoriť príjemné prostredie, ktoré našich klientov motivuje ku komunikácii. Vždy kladieme dôraz na zmysluplné a autentické precvičovanie jazyka v komunikácii a nie nekonečné vysvetľovania početných pravidiel a výnimiek.
2. Princíp rozvoja automatickosti a plynulosti jazyka
Pri dosahovaní automatickosti vyjadrovania je potrebné, aby sme rýchlo prešli od sústredenia sa na formu (gramatiku a pravidlá jazyka) na transfer významu, teda použitie jazykových štruktúr priamo v kontexte a manipuláciu s ich významom, a nie ich formou. Je potrebné sa zbaviť nutkania mať všetko dopodrobna vysvetlené. Nebránime sa predstaveniu jazykových štruktúr z pohľadu ich fungovania, no, ak si to situácia explicitne nevyžaduje (povedzme príprava na test z morfológie jazyka), nebudeme sa venovať analýze gramatických javov. Aj keď sa to môže zdať proti logike, dokonalé vysvetlenie toho, ako funguje, povedzme, predprítomný čas, nevedie k správnemu použitiu predprítomného času. Treba tiež poznamenať, že aj napriek tomu, čo mnohí tvrdia, vysvetľovanie pravidiel, definícií a iných formálnych prvkov jazyka má pozitívny vplyv na učenie sa jazyka, predovšetkým u dospelých študentov, ktorí sú kognitívne vyspelejší. Naša pozornosť by sa však nemala upriamovať na túto stránku jazyka, ale predovšetkým na jeho použitie v autentickom kontexte pre potreby zmysluplnej komunikácie. Dosiahnutie automatickosti a plynulosti je dlhodobý proces, ktorý sa však najlepšie vyvíja v komunikácii s iným človekom. Ak sa priveľmi zameriate na gramatiku a iné formálne stránky jazyka, vytvoríte si prekážku k ceste za týmito zručnosťami.
3. Princíp zmysluplnosti
Zmysluplné precvičovanie jazyka v komunikácii a cielených aktivitách vedie k lepšiemu zapamätaniu si štruktúr v porovnaní s bezduchým opakovaním izolovaných gramatických javov či izolovaným memorovaním slovnej zásoby. Vždy sa snažíme do čo najväčšej miery personalizovať vyučovací proces a prepájať nové vedomosti s vedomosťami, ktoré ste si už osvojili.
4. Princíp kombinácie stratégií
V modernej didaktike jazyka sa pozornosť upriamuje na študenta a jeho individualitu. Úspešné zvládnutie jazyka preto predpokladá používanie viacerých stratégií. Rovnako aj každý z nás si je do istej miery vedomý svojich preferencií pri učení a spôsobov, ktoré sú pre neho najefektívnejšie či najpríjemnejšie. Je preto na učiteľovi, aby na základe svojich vedomostí a skúseností rozlíšil, aké techniky učenia uplatniť v záujme maximalizácie efektivity učenia sa. Ak používame širšiu škálu techník a stratégií, vyjdeme v ústrety každému študentovi v skupine, či individuálnemu klientovi. Základným princípom tohto prístupu je teda poskytovanie dostatočnej pozornosti potrebám a cieľom každého jedného študenta, čomu je podriadený výber stratégií vyučovacieho procesu.
5. Princíp rozvoja sebadôvery a ochoty riskovať
Plne si uvedomujeme ten pocit frustrácie a nepohodlia, keď vás niekto núti hovoriť v cudzom jazyku, a vám jednoducho slová neprichádzajú na rozum tak, ako vo vašom materinskom jazyku. Zrazu máte pocit, akoby sa z vás, intelektuálne mysliacej bytosti, stalo bezbranné dieťa. Učenie sa cudzieho jazyka predstavuje osvojovanie si celého radu zručností a je jedným z najkomplexnejších mentálnych procesov, ktorý sa budete snažiť si osvojiť. Náš jazyk je úzko spätý s našou osobnosťou, s tým, čím sme a ako vnímame samých seba. V momente, keď začneme hovoriť iným jazykom, už to nie sme my, tak ako sa poznáme. Zrazu porekadlo „Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom“ zažívate v reáli, a prijať to druhé, anglické ja, je niekedy prirodzene ťažšie, ako sa zdá. Učenie sa jazyka je teda aj o transformácii svojho ja a pre mnohých to predstavuje prekážku. Náš individuálny prístup ku každému klientovi nám umožní pomôcť prekonať tieto bariéry a rozvíjať sebadôveru. Po nadobudnutí istého stupňa sebadôvery je potrebné si pomaličky budovať a precvičovať jazyk. K plnohodnotnému precvičovaniu (rozumej akejkoľvek zmysluplnej komunikácii) však niekdy ani poriadne nedôjde, ak budete čakať, kým danú štruktúru alebo vyjadrovací prostriedok budete ovládať dokonale. Je stále bežnou praxou, že učitelia jazykov vyžadujú presnosť vo vyjadrovaní. Najskôr predstavia daný jav, precvičujú ho na dekontextualizovaných vetách a až potom prichádza samotné použite daného javu pre potreby komunikácie. Ľudia sa však neučia jazyk lineárne, to znamená, že nie všetko, čo učiteľ na hodine odprezentuje, sa nám uloží do pamäti a potom to vieme automaticky použiť, keď si to situácia vyžaduje. Rovnako si jazyk neosvojujeme spôsobom: „ja ti poviem, ako to funguje, a ty to budeš takto používať.“ Je to proces oveľa chaotickejší. Niektoré veci idú ľahšie, iné ťažšie, a to niekedy z globálne nevysvetliteľných dôvodov. Celému procesu však pomôže, ak jazyk používate ako nástroj cieľavedomej komunikácie. Ako študenti často nemáme mnohé štruktúry a jazykové javy zvládnuté na 100%, no aj napriek tomu by sme sa mali ich snažiť použiť. V učení sa cudzieho jazyka si musíme jednoducho zvyknúť na istý stupeň často prítomnej neistoty. Niekedy sa nám iba zdá, že istý slovesný čas, slovo, či slovné spojenie by sme mohli v danej situácii použiť, a aj keď si nie sme istí, je potrebné zariskovať. Ak budeme s komunikáciou otáľať, lebo si nie sme 100% istí, že to, čo chceme povedať, je správne, prestaneme si jazyk precvičovať, čím v nás pochybnosti o vlastných jazykových schopnostiach budú ešte väčšmi rásť, a preto budeme hovoriť ešte menej, a tak ďalej, a tak ďalej. Väčšina výskumu v danej oblasti poukazuje na fakt, že študenti, ktorí sú pripravení aj trochu zariskovať pri používaní cudzieho jazyka, majú väčšiu vnútornú motiváciu a lepšiu schopnosť dlhodobého zapamätania si precvičovaných štruktúr.
6. Princíp zohľadňovania významu materinského jazyka
Čokoľvek robíme a akokoľvek sa snažíme, je takmer nemožné, aby sme pri hovorení cudzím jazykom neboli viac či menej ovplyvňovaní naším materinským jazykom. Tento jav sa nazýva interferencia a predovšetkým v počiatočných fázach učenia sa cudzieho jazyka má na svedomí množstvo chýb. Je nepochybne správne učiť angličtinu používaním angličtiny, ale absolútne zavrhnúť význam materinského jazyka, akoby neexistoval, určite nie je na mieste. Je potrebné si uvedomiť, že náš materinský jazyk nie je iba našim nepriateľom, ale aj veľkým pomocníkom. Žiaden zo študentov jazyka neprichádza ako nepopísaná tabuľa, ale každý ovláda minimálne jeden jazyk – materinský. Ak učiteľ ovláda materinský jazyk študenta, a zároveň rozozná, že daná chyba sa vyskytla z dôvodu jazykovej interferencie, poskytuje mu to cenný pohľad do spôsobu uvažovania daného študenta v cudzom jazyku a dáva možnosť adekvátne reagovať. Je potrebné, aby sme pochopili, že náš materinský jazyk má vo vyučovaní cudzieho jazyka tak negatívny ako aj pozitívny vplyv. Či sa to niekomu páči alebo nie, učenie sa jazyka nie je lineárny proces, a preto je úplne normálne, že v tomto procese sa budú nevyhnutne vyskytovať chyby v dôsledku silného pôsobenia slovenčiny. Nezriedka sa tiež hovorí o užitočnosti myslieť v angličtine. Ono sa to ľahšie povie než spraví, a hoci to nie je nemožné, schopnosť myslieť v cudzom jazyku sa nenadobudne z večera do rána; je to dlhodobejší proces, ktorý musí byť, hlavne v začiatkoch, dostatočne často a vedome iniciovaný.
7. Princíp rozvoja komunikačných kompetencií
Rozvoj a osvojenie si komunikačných zručností je cieľom mnohých našich klientov. Adekvátne komunikačné zručnosti dosiahneme iba vtedy, ak zameriame svoju pozornosť predovšetkým na používanie jazyka a nie na pravidlá použitia, ak sa zameriame na plynulosť cudzieho jazyka a nie jeho bezchybnosť, a ak budeme v rôznych kontextoch používať jazyk, ktorý je autentický, aby sme ho boli schopní použiť v nových reálnych situáciách.
