Prečo si mýlime chicken a kitchen?

Dnes sa nám opäť na hodine vynoril klasický prípad nesprávneho použitia, resp. zamieňania „hungry“ namiesto „angry“. Toto však nie je izolovaný prípad a veľmi často sa stáva, že si študenti zamieňajú „chicken“ za „kitchen“, „he“ za „she“ a podobne. Na prvý pohľad sa môže zdať, že k takýmto „chybám“ dochádza len z dôvodu zvukovej podobnosti týchto slov, no dôvod je trochu hlbší. Všetko sa to odvíja od toho, ako sú slová v našej pamäti pospájané. Niet pochýb, že keď sa náš mozog snaží bleskovo nájsť pomenovanie (slovo) pre koncept, ktorý chceme vyjadriť a má zhruba poňatie, kde dané slovo hľadať, niekedy sa namiesto správneho slova aktivuje jeho zvukovo podobný sused (angry –hungry). Slová však v našom mentálnom slovníku nehľadáme iba na báze zvukovej podobnosti. Bol by to totižto veľmi zdĺhavý proces, a komunikácia ako ju poznáme teraz by bola jednou z vecí, ktorej by sme sa chceli asi  vyhnúť a nie ju vyhľadávať. Slová totižto v hlave nie sú katalogicky pospájané len na princípe zvukovej podobnosti, ale aj na princípe významovej podobnosti tzv. zdieľaného významu. Takto sú napríklad pospájané slová označujúce zeleninu, oblečenie, školské pomôcky atď. Keď teda chceme povedať: „Včera som v obchode videla super šaty“ (I saw a great dress in the shop yesterday), mozog v rámci nášho mentálneho lexikonu automaticky aktivuje celú kategóriu „clothes“ a potom z nej vyberie slová začínajúce sa na d- a nakoniec sa výber na základe limitujúceho pôsobenia kontextu zúži na slovo „dress“.

Vyššie uvedené potvrdzuje aj fakt, že je pre nás jednoduchšie odpovedať na prvú otázku ako na tú druhú:

  1. Name a vegetable that begins with “p”. (Vymenujte zeleninu, ktorá sa začína na písmeno p)
  2. Name a word that begins with “p” and it is a vegetable. (Povedzte slovo, ktoré sa začína na p a je to zelenina)

Zdá sa teda, že pre náš mozog je lepšie začať hľadať slová podľa významu a až potom zužovať výber na základe formálnej stránky daného slova (čiže podľa zvuku, hlások tvoriacich slovo, slovný druh atď.). Aj toto demonštruje, aké dôležité je zakaždým dávať novým anglickým slovám význam, spájať ich s významovo podobnými slovami, resp. slovami, s ktorými sa často vyskytujú (kolokáciami), a nielen ich dookola „papagájovať“. Majme na pamäti, že slova bez významu nepatria nikam, nemajú „domov“ v podobe sémantickej (významovej) kategórie, len tak si plávajú; keď ich vidíme, poznáme ich, no je často ťažké ich nájsť a použiť, keď ich potrebujeme.

Chickenkitchen si zrejme nemýlime len preto, že podobne znejú, ale aj preto, že obe sú podstatné mená a patria do rovnakej sémantickej kategórie „cooking“. Mohli by sme povedať, že z podobného dôvodu si mýlime aj angryhungry nakoľko obe tieto slová sú nielen zvukovo podobné, ale sú obe aj prídavné mená a pomenúvajú nepríjemné pocity. A to isté platí aj pre heshe. Keď chceme potom povedať nejakú vec, mozog sa dá do bleskového hľadania na základe viacerých kritérií a aktivuje sa viacero slov naraz.

Ďalšou vecou, ktorú podrobnejšie rozoberiem v inom článku je konceptuálna nenapojenosť (alebo slabá napojenosť slova na príslušný koncept). Musíme si uvedomiť, že slová sú iba mená pre koncepty, pre reálne veci, pocity, aktivity … . Meno nás nerobí tým, čím sme; my by sme tým boli aj tak, no nikto by nás bez mena nemohol priamo spomenúť napr. v konverzácii. Samotné anglické „cat“ neznamená nič, ak nevieme, že je to meno pre zviera so štyrmi nohami, ktoré mňauká, a pradie atď. Ani slovenské slovo „mačka“ samo osebe neznamená nič, ak by nepomenúvalo dané zviera. Aby sme mohli viesť bezchybnú, plynulú a zmysluplnú konverzáciu, je potrebné, aby toto napojenie, alebo „link“ slova – mena (jeho písanej reprezentácie), na príslušný koncept bolo silné. Napojenie slova na istý koncept sa umocňuje počtom jeho použití v správnom kontexte. Ak však slovo nepoužívame dostatočne často, toto napojenie na koncept je slabé a mozog má problém si rýchlo vybrať z množstva slov, ktoré má k dispozícii. Ešte ťažšie je preň vybrať správne slovo, keď sa slovo, ktoré hľadá, podobá na iné slovo nielen zvukom ale aj významom.

Pri štúdiu slovnej zásoby je treba dbať na to, aby sme nové slovo vždy spájali s inými slovami, ktoré už ovládame. Snažme sa dať novým slovám význam prostredníctvom „starých“ slov. Neučme sa slová izolovane, učme sa slová vo vetách, najlepšie vo vetách zložených. Snažme sa obklopiť angličtinou a vnímať ju aktívne, pracovať s jazykom a používať pritom viacero rôznych stratégií a metód.