Je neúrekom študentov, ktorí majú pocit, že neustále s jazykom končia a začínajú, a zas končia. Začarovaný kruh.
Na rozdiel od toho, čo sa všeobecne tvrdí, problém nespočíva v tom, že by človek „nemal hlavu“ na jazyky. Zásadným nedostatkom je nesprávny prístup k učeniu sa jazykov. Svoj podiel na tomto neúspechu majú aj rôzne zľudovené mýty o učení sa jazyka. Ľahko sa môžete chytiť do pasce poloprávd a tradičných, no často pomýlených, tvrdení o učení sa jazyka.
Nižšie uvádzam pár najčastejších dôvodov, prečo to ľudia s jazykom „zabalia“ a ako tomu predchádzať.
Ja na to nemám čas
Ako učiteľ angličtiny počúvam túto výhovorku takmer každotýždenne. „Ja by som (doplňte si vlastnú aktivitu), keby som mal/a viac času.“ Nazdávam sa však, že tu ide o niečo úplné iné ako o čas. Úprimne, keby vám niekto daroval každý deň jednu hodinu naviac, ako by to pomohlo vašej angličtine?
Sme takí zaneprázdnení, ako chceme byť.
Viac času sa automaticky nerovná lepšia angličtina. Viac času nám nepomôže, ak ho nebudeme vedieť efektívne využívať. Internet, sociálne siete a masmédiá nás doslova nútia márniť náš čas v domnienke, že robíme niečo užitočné. Dnes je v móde každému vešať na nos, akí sme zaneprázdnení, a tým pádom dôležití. Nuž, sme takí zaneprázdnení, ako chceme byť.
Mnohí máme tendenciu zveličovať to, koľko pracujeme, a čo sa týka jazyka, rovnako zveličujeme to, ako dlho to trvá naučiť sa ho, povedzme, na stredne pokročilú úroveň. Nechcem tu kvantifikovať, koľko času je potrebné stráviť učením sa jazyka, tomu venujem iný príspevok. Každopádne, je načase prestať sa strašiť s tým, že naučenie jazyka je extrémne časovo náročné. A čas možno nie je ani tá najdôležitejšia premenná.
Pokrok, v akejkoľvek oblasti života, je podmienený vytrvalosťou a cieľavedomosťou. Začnite v malom. Venujte angličtine 5 minút svojho času denne. A postupne pridávajte. Nielen na kvantite, ale predovšetkým na kvalite. Vypestujte si z učenia návyk, súčasť dennej rutiny. Vaša jazyková úroveň nemusí vôbec závisieť od toho, ako dlho sa učíte, ale ako často a akým spôsobom sa učíte. Ak sa učíte angličtinu už 15 rokov a stále si neviete na dovolenke objednať obed, je na čase s tým niečo urobiť. A zrejme začať u seba.
Vypracujte si plán a stanovte si dosiahnuteľné ciele
Nemusí ísť o žiaden sofistikovaný plán. Stačí, keď si urobíte „rozvrh“, v ktorý deň a čas sa budete venovať rozvoju cudzieho jazyka. Ak si budete vedieť nájsť pár minút každý deň, výborne. Ak sa vám to podarí iba párkrát za týždeň, aj tak dobre. Základom je, aby ste sa toho plánu držali, precvičovali si angličtinu pravidelne a dlhodobo.
Pri učení sa jazyka si nestačí veci iba „pozrieť“.
Dbajte na to, aby precvičovanie jazyka bolo dynamické a zúčastnené. Nestačí si letmo pozrieť, čo ste robili na minulej hodine. Intenzívne učenie si vyžaduje plnú koncentráciu a zmysluplnú vedomú činnosť. Nahlas si prerozprávajte obsah článku z hodiny, seriálu alebo filmu. Vymyslite si absolútne strelený príbeh s novými slovíčkami a povedzte si ho nahlas. Pri učení sa jazyka si nestačí veci iba „pozrieť“.
Je nemenej dôležité stanoviť si jasné a dosiahnuteľné ciele. „Chcem sa naučiť hovoriť“ je veľmi nejasný cieľ odsúdený na neúspech. „Chcel by som sa dohovoriť, keď cestujem“ je rovnako nejednoznačný cieľ. Ako mám vedieť, či niečo dosahujem, keď neviem, kam smerujem?
Cieľ ako „Chcem sa naučiť, ako napísať email po anglicky“ je oveľa špecifickejší, umožňuje vám lepšie sa zamerať na jeho dosiahnutie. Ak sa vám to podarí, môže to mať blahodarný vplyv aj na vašu motiváciu.
Motivácia
Motivácia je jedným z predpokladov úspešného zvládnutia cudzieho jazyka. Netreba ju brať ako niečo, s čím sa človek narodí. Je potrebné sa o ňu starať, pestovať si ju a rozvíjať.
Tešme sa z čiastkových úspechov. Veľké veci takmer vždy pochádzajú z tých malých a zdanlivo bezvýznamných.
Zdrojom motivácie je odmena, spokojnosť s tým, čo sme dosiahli. Pri učení sa jazyka by sme nemali mať zbytočne veľké oči a očakávania. Tešme sa z čiastkových úspechov, že sme dokázali povedať vetu, rozumeli článku, že sme sa na dovolenke v Grécku dohovorili s čašníkom . Veľké veci takmer vždy pochádzajú z tých malých a zdanlivo bezvýznamných.
Jazyk nie je hŕba pravidiel a slov
Ak sa vám zdá, že sa v učení jazyka točíte dokola, problém môže byť v tom, ako sa jazyk učíte.
Aj keď sa už desaťročia hovorí o zmene prístupu k vyučovaniu cudzích jazykov, k vytúženej zmene dochádza pomaly a iba sporadicky.
Na Slovensku sa stále akosi nevieme vymaniť spod nadvlády gramatiky a bezduchého memorovania. Spôsob, akým sa jazyk vyučuje (mimochodom tak v štátnych, ako aj súkromných školách), upevňuje presvedčenie, že jeho zvládnutie predpokladá zapamätanie si zoznamu slovíčok a gramatických pravidiel. Dôkazom toho je, že naši klienti sa neraz doslova domáhajú čisto gramatických jazykových stretnutí.
Študujte tak, akoby jazyk nemal žiadnu gramatiku a izolované slovíčka nemali žiaden význam.
Nepitvajte jazyk, nerozoberajte každý jeden jeho formálny aspekt. Mnohokrát sa študenti pýtajú „Prečo?“. „Prečo je v angličtine pomocné sloveso, prečo sa niečo inak píše a vyslovuje, prečo exituje predprítomný čas,…“ sú otázky z kategórie „ničneriešiace“ a „nikomunepomáhajúce“.
Rozumiem, že môže byť zaujímavé, že jazyky vyjadrujú koncepty odlišne, no pitvanie jazyka nemá žiaden pozitívny vplyv na jeho osvojovanie si. Práve naopak. Treba chápať a prijať, že v cudzom jazyku sa veci nevyhnutne vyjadrujú inak. Skôr ako „Prečo?“ by sme sa mali pýtať „Čo to znamená? Ako to viem prakticky použiť?“ či „Kedy si to budeme môcť precvičiť?“ Nelipnite príliš na formálnej stránke jazyka, zamerajte sa na jeho praktické využitie, komunikáciu. Nevadí, aj keď to bude s chybami.
Chyby sú normálne
Niektorí ľudia majú problém hovoriť po anglicky, lebo sa obávajú, že urobia chyby. Vraj začnú viac hovoriť potom, keď budú vedieť hovoriť bez chýb. To znamená nikdy. Bez hovorenia sa nedá cvičiť jazyk, a bez cvičenia sa nedá zbaviť chýb. Pri učení sa jazyka sú chyby úplne prirodzené, sú jeho súčasťou, ba dokonca nevyhnutnosťou. Pre jazykový rozvoj je (samo) korekcia chýb oveľa užitočnejšia ako súbor jalových informácií o správnosti používania jazyka nahromadený vo vašej pamäti.
Nebojte sa gramatických chýb, sústreďte sa predovšetkým na význam.
Uvedomte si, že absolútnym grom učenia sa jazyka je schopnosť komunikovať. Schopnosť prenášať vaše myšlienky pomocou reči k niekomu inému. Komunikácia v cudzom jazyku bude so sebou prinášať aj chyby. Budete ich však vedieť eliminovať, len ak budete jazyk používať. Nebojte sa gramatických chýb, sústreďte sa predovšetkým na význam. Postavte „čo“ pred „ako“.
Neučte sa slovíčka izolovane
Každé slovo získava význam v rámci daného kontextu, kde je obklopené inými slovami, ktoré ho špecifikujú. Je teda ťažké jednoznačne povedať význam jedného izolovaného slova. Celkovo, jazyk nie je len zoznam slovíčok pekne poukladaných vedľa seba. Tak v slovenčine ako aj v angličtine je jazyk súborom fráz a ustálených slovných spojení. Keď sa učíte slová v spojení s inými slovami, učíte sa kvalitnejšie a rýchlejšie. Čím viac fráz si zapamätáte, tým viac jazyka máte k dispozícii.
S tým je spojené aj používanie učebných pomôcok, ako sú napríklad indexové kartičky, či rôzne vizuálne pomôcky a obrázky. Ich tvorba si bude vyžadovať určitú dávku úsilia, no efektivita je v tomto prípade zaručená.
Pozor na Matúšov efekt
V škole, či jazykovom kurze sa často stretnú študenti s rovnakou resp. porovnateľnou úrovňou angličtiny. Nie každému sa však podarí držať krok so zvyškom skupiny. Tento človek začne byť postupne frustrovaný z toho, že nedokázal napredovať tak ako ostatní a nakoniec sa na angličtinu celkom vykašle.
Toto je klasický prípad tzv. Matúšovho efektu. Názov pochádza z biblie, kde sa, tuším, v Matúšovom evanjeliu hovorí o tom, že tým, ktorí majú veľa sa ešte pridá, a tým, ktorí majú málo sa ešte odoberie. Pri učení jazyka určite nájdeme paralelu s týmto výrokom.
Medzera medzi aktívnymi a pasívnymi študentami sa neustále prehlbuje.
Študenti, ktorí sa dlhodobo aktívne vzdelávajú, si za istý čas vybudujú lepšie jazykové zručnosti, ktoré čím ďalej tým viac akcelerujú ich ďalšie vzdelávanie. Tí, ktorí vynakladajú len málo, alebo žiadne úsilie, zaznamenávajú iba veľmi pomalý, resp. žiadny progress. Medzera medzi aktívnymi a pasívnymi študentami sa neustále prehlbuje. To môže byť pre tých pasívnejších dôvodom prerušiť snahu o ďalšie zlepšovanie jazykovej úrovne.
Spoliehajte sa na seba a nehľadajte výhovorky
Už ste niekedy rozmýšľali, ako by vašej angličtine prospel týždenný pobyt v jazykovke v Anglicku? Že by ste si mali na výučbu najať nejakého „native speakra“, alebo, že by ste sa mali dať na kurzy, kde používajú zvláštnu „metódu“ učenia sa jazykov, ktorá bude zaručene fungovať, no doteraz ste o nej nepočuli? Medové motúzy pre tých, čo prešľapujú na mieste.
To, či a do akej miery viete jazyk, závisí do najväčšej miery od vás. S vyššie uvedenými vecami je to ako s tým časom. Ani jedna z nich nie je premenná, ktorej modifikáciou sa zázračne zlepšia vaše jazykové zručnosti.
My ľudia často hľadáme výhovorky, ako ospravedlniť to, že sa nám jednoducho nechce vynaložiť úsilie aktívne sa vzdelávať.
Aj tu platí, začnite sa intenzívne učiť a precvičovať angličtinu. Kľudne začnite v malom. Začnite s piatimi minútami trikrát týždenne. Ak nie ste schopní si nájsť ani toľko času, vašou prioritou zrejme nebude učenie sa jazyka. Bude lepšie, ak svoje úsilie presmerujete inde. Som si však istý, že absolútne každý, kto chce, si dokáže nájsť tých pár minút týždenne na cudzí jazyk. A uvidíte, ako to pôjde … aj bez výhovoriek.
Nebuďte netrpezliví
Trpezlivosť ide ruka v ruke s učením sa jazyka. Nikto sa ešte zo dňa na deň nenaučil plynule komunikovať po anglicky. Netrpezlivosť je vrahom číslo jeden, pokiaľ ide o úspešné učenie sa cudzieho jazyka.
Každý vie, koľko energie a úsilia vkladá do učenia sa, a na základe toho si dokáže vyhodnotiť tempo svojho napredovania. Ak sa jazyku nebudete venovať, no vaším cieľom je vedieť plynulo komunikovať v angličtine, zrejme uplynú roky, pokiaľ svoj cieľ dosiahnete. Len málo sa v učení udeje bez vás. Ak sa niečo udeje, udeje sa to len veľmi pomaly.
Ak sa však sami aktívne zapojíte do výučbového procesu, netrpezlivosť nebude hatiť cestu k trvalému rozkvetu vašej angličtiny.
Užívajte si cudzí jazyk
Veľa študentov angličtiny to vzdá s učením sa cudzieho jazyka, lebo necítia žiadnu inšpiráciu a stratili počiatočný entuziazmus. Jazyk nie je kurz vyšívania. Je to beh na dlhé trate, často maratón. Nuda je to posledné, čo na tejto ceste budete chcieť zažívať.
Jasné, ak je pre vás jazyk tupým spojením seba, knihy a následného memorovania, potom to zrejme nebude najbláznivejšia jazda. Pravdepodobnosť „jazykového vyhorenia“ je v takom prípade hraničiaca s istotou.
Premeňte učenie jazyka na niečo privátne, na svoj osobný, príjemný zážitok. Neustále hľadajte pútavé spôsoby učenia sa a využitia cudzieho jazyka. Nájdite si ľudí, s ktorými by ste tento jazyk mohli aktívne používať. Používajte jazyk na to, na čo sa ho učíte, na komunikáciu, porozumenie, rozšírenie obzorov.
Začnite používať angličtinu tam, kde by ste normálne používali slovenčinu. Bankomat, váš mobilný telefón, počítač, piesne či filmy sa k vám vedia prihovárať aj po anglicky. Prečo to nevyužiť vo svoj prospech, vzdelávať sa a zároveň sa baviť. Možností je nespočetne veľa. rovnako to platí aj pre kurzy. Pokiaľ máte pocit, že si na kurz angličtiny pravidelne prichádzate iba z chuti zazívať, je čas na zmenu. Angličtina vás bude baviť, iba ak sa budete aj vy baviť. A čím viac budete rozumieť, tým viac bude množstvo zábavy narastať.
Netreba z učenia sa cudzieho jazyka robiť strašiaka.
Mnohí ľudia vnímajú schopnosť hovoriť cudzím jazykom len ako dobrý nápad. A tak rýchlo ako začnú, aj skončia. Niekedy sú na vine zlé návyky zo školských lavíc, niekedy neochota vynaložiť úsilie, inokedy zas skreslený pohľad na celý koncept učenia sa a používania jazyka. Nikto sa ráno nezobudil a zrazu hovoril cudzím jazykom.
Na druhej strane, netreba z učenia sa cudzieho jazyka robiť strašiaka. Nevyžaduje to tak veľa času a námahy, ako si myslíme. Existuje mnoho spôsobov, ako si okoreniť celý proces vzdelávania sa, ako ho zefektívniť a využiť v reálnom živote. Základnou otázkou je, či naozaj chceme a potrebujeme študovať jazyk a čo sme pre to ochotní spraviť. S odhodlaním, trochou disciplíny a stratégie to určite pôjde. Koniec koncov, tam, kde je vôľa, sa vždy nájde aj cesta.
