Mýty o tom, ako sa učiť “slovíčka”: Prekladanie slov

Učenie sa jazyka je multispektrálny proces, ktorého úspešné zvládnutie predpokladá zvládnutie jeho čiastkových aspektov. Musíme sa naučiť vyslovovať, hláskovať, musíme ovládať aspoň elementárne zákonitosti syntaxe jazyka, morfológie, pragmatiky. Je však nesporné, že nič z vyššie uvedeného by si nebolo vôbec možné osvojiť bez slov. Slovná zásoba pozostáva z jednotlivých slov, ktoré sú stavebnými kameňmi každého jazyka.

Ovládanie jazyka je v dnešnom globalizujúcom sa svete takmer nevyhnutnou a cennou zručnosťou a mnohí sa dali na cestu obohacovania svojej osobnosti aj o lingvistický rozmer. Na tejto ceste sa však stretneme s  mnohými mýtmi a domnienkami, ktoré rozširujú buď ľudia, ktorí nie sú v danej oblasti profesionáli a jednoducho len opakujú, čo kdesi od kohosi počuli, alebo profesionáli, ktorí (niekedy tiež) opakujú, čo kdesi od kohosi počuli namiesto opakovania vedecky podložených faktov. Ak sa však pri výučbe jazyka riadime mýtmi a domnienkami, môžeme spomaliť proces osvojovania si jazyka a znížiť efektivitu nášho snaženia. Toto môže viesť k strate motivácie, frustrácii a postupnému premárneniu príležitosti naučiť sa jazyk, a byť tým príslovečným iným človekom. V tejto sérii článkov si predstavíme niektoré najvypuklejšie mýty o učení sa slovnej zásoby.

 

Keď sa učíme nové slovíčka, nemali by sme si ich prekladať.

Je určite nevyhnutné v rámci maximalizácie „zrozumiteľného vstupu“, aby angličtina (v našom prípade) do čo najvyššej miery dominovala učeniu sa jazyka. Ešte viac to platí na Slovensku, kde sa angličtinu učíme ako cudzí jazyk (nie druhý jazyk). V skratke to znamená, že okrem hodín s jazykovým trénerom, komunikácie v práci a pod. nám naše prostredie neponúka dostatočné množstvo vstupu, ktorý by nám pomáhal v osvojovaní si jazyka. Nemôžeme ísť do banky, obchodu atď. a precvičiť si náš cudzí jazyk tak, ako by sme to robili, povedzme, v USA, Indii či Nigérii. Treba sa obklopiť angličtinou tam, kde je to možné. Na pozadí toho, čo som teraz uviedol, by sa mohlo zdať, že tento mýtus by nemal byť mýtus a prekladu by sme sa mali všemožne vyhýbať. Zakaždým však, keď toto počujem, pýtam sa „Prečo?“. Je predsa úplne prirodzené, že keď počujeme nejaké slovo, snažíme sa ho naplniť významom.  Bez významu sú slová iba bezvýznamným zhlukom písmen. Áno, mnoho slov sa dá vysvetliť aj po anglicky a samozrejme je to dobrá technika, keď sa použije na vysvetlenie ľahko vysvetliteľných slov. Nevidím však dôvod, aby som pobehoval po miestnosti trepotajúc krídlami, keď chcem vysvetliť, čo znamená napr. slovo „duck“. Ľudia, ktorí vo výučbe nových slov presadzujú používanie výlučne angličtiny, to robia väčšinou z dvoch dôvodov. Ten prvý je dosť prozaický, a síce nehovoria materinským jazykom svojich študentov a snažia sa magnitúdu tohto mýtu využiť vo svoj prospech. OK, rozumiem, zrejme by som robil to isté (nudge, nudge – wink, wink). Druhý dôvod sa tvári byť vedecky podložený, no nie je. Tento tvrdí, že pri výučbe nových slov by sa nemala používať, povedzme, slovenčina, lebo to podporuje vytváranie mentálneho prepojenia anglického slova na slovenský preklad a až potom na význam. Áno, môže byť. Otázkou však ostáva, či existuje nejaká iná cesta, ako nové slová spracovať. Je možné, aby sme sa úplne vyhli v našich hlavách prekladu? Je možné, aby sme si nové slovo rovno spojili s jeho konceptom (významom) a obišli tak materinský jazyk? Nie. Teda minimálne v počiatočných fázach učenia sa jazyka. Existuje množstvo štúdií (Hulstijn, 1992; Knight, 1994; Laufer & Hulstijn, 1998, Prince, 1995; Chun a Plass, 1996), ktoré jasne preukázali, že preklad nového cudzieho slova je nielen stratégiou, ktorú študenti uprednostňujú, ale že je to aj jedna z najúčinnejších stratégií učenia sa slovnej zásoby. Pre drvivú väčšinu študentov je slovo ľahšie zapamätateľné, ak sa predstaví najskôr v materinskom jazyku. Je však potrebné povedať, že predstavením sa tu myslí použitie napr. anglicko-slovenského slovníka, a to iba v prípadoch, kedy si to situácia a úroveň vyžaduje. Predstavenie slova v cudzom jazyku by v žiadnom prípade nemalo znamenať ďalekosiahle traktáty o danom slove v slovenčine. Prekladový ekvivalent však vždy bol a bude najjednoduchším, najprirodzenejším a najpriamejším spôsobom, ako sa dopracovať k významu slova. Užitočnosť bleskového prekladu oceníme aj vo vyučovacom procese, keď narazíme na neznáme slovo, ktorého význam potrebujeme rýchlo pre pochopenie textu.

V debate o užitočnosti prekladu pri výučbe slovnej zásoby je však potrebné aj podotknúť, že prílišné spoliehanie sa na slovenské ekvivalenty môže spôsobiť, že študenti nebudú schopní zbaviť sa prílišnej závislosti na slovenskom preklade, čím nedôjde k rozvinutiu priameho napojenia anglického slova na koncept, čo môže mať za následok pomalé alebo chybné vyjadrovanie sa v cudzom jazyku.

Otázkou však nie je, či je preklad dobrý alebo zlý, pretože výskum jasne dokazuje jeho užitočnosť pri výučbe slovnej zásoby. Otázkou je, či a kedy je potrebné využívať pre potreby výučby aj slovenské ekvivalenty. Ako sa naša úroveň znalosti jazyka a o jazyku zvyšuje, úloha prekladu by mala slabnúť. Vo vyšších úrovniach už disponujeme podstatne väčším repertoárom plne internalizovaných anglických slov a význam vieme pochopiť z kontextu, definície, či príkladovej vety. Naopak, v počiatočných fázach učenia sa jazyka môže byť preklad veľmi užitočným prostriedkom získavania významu slov, ich porovnania s materinským jazykom a ich lepšieho zapamätania. Používanie prekladových alternatív určite nie je zlá stratégia učenia sa nových slov v cudzom jazyku. Hoci by mal význam prekladania s našou rastúcou jazykovou úrovňou klesať, zrejme nikdy sa úplne nezbavíme nutkania si z času na čas nejaké to slovíčko preložiť do slovenčiny, no to je úplne normálne.