Anglická výslovnosť – Melódia anglickej vety

Predstavte si, že stojíte na rušnom trhovisku niekde v kozmopolitom veľkomeste ako je napríklad New York. Okolo vás množstvo ľudí hovoriacich mnohými jazykmi. Neďaleko od vás sa rozprávajú dvaja ľudia, nepočujete zreteľne slová, ale máte silný pocit, že hovoria jazykom, ktorý dôverne poznáte. Keď prejdú okolo vás všimnete si, že na ruksakoch majú slovenský znak.

Možno ste už niečo podobné zažili. Ako je možné, že nemusíme rozumieť slová, aby sme vedeli rozlíšiť jeden jazyk od druhého? Každý jazyk má totižto svoju melódiu a tá je minimálne rovnako dôležitá ako schopnosť správne vyslovovať samostatné slová, ktoré tvoria reč.

Tak ako slovenčina aj angličtina má svoju charakteristickú melódiu reči. Melódia anglických viet je kombináciou zmeny výšky a intenzity hlasu a dĺžky slabík.

Kopce a údolia

Anglickú melódiu reči si môžeme predstaviť ako kopce a údolia.

Každý kopec znamená, že pôjdeme s hlasom vyššie, daná slabika bude trošku dlhšia a hlasnejšia – voláme to vetný prízvuk.

Naopak, keď sa „dostaneme“ do údolia, intenzita nášho hlasu zoslabne, a daná slabika (resp. slabiky) bude kratšia, nie veľmi zreteľne vyslovená a niekedy dokonca takmer nepočuteľná.

Ako má však  bežný študent angličtiny vedieť kedy sa vo vete nachádza na kopci a kedy v údolí?

Nuž, tu sa musíme najskôr pozrieť na skladbu vety. Každá veta sa skladá zo slov. Tie však nie sú rovnaké.

Niektoré slová majú význam a voláme ich lexikálne slová. Sú to predovšetkým podstatné mená, prídavné mená a väčšina slovies a prísloviek (car, house, swim, fast, green…). Tieto slová sú prízvučné a mali by ste pri ich výslovnosti zvýšiť tón hlasu aj jeho razanciu (nie však kričať).

Iné slová zas význam samé o sebe nemajú a slúžia ako lepidlo pre tie slová s významom – voláme ich gramatické alebo funkčné slová. Sú to hlavne spojky, niektoré príslovky, zámená, pomocné slovesá a členy (and, for, up, be, a, the, of …). Ak máte dočinenia s funkčným slovom, hlas a jeho intenzitu naopak znižujeme.

Poďme si to ukázať na príkladoch.

Hrubo zvýraznený text označuje prízvučnosť vo vete. Mali by sme tu zvýšiť tón hlasu, slabiku predĺžiť a vysloviť ju trochu hlasnejšie.

The   children   are   going   to   school.
  la–    LA–la      la–   LA-la     la-   LA

We   are   ready   for   the   test.
la-     la-    LA-la     la-    la-    LA

The   workers   were   hungry   and   tired.
la-     LA – la       la-       LA-la       la      LA-la

She   drives   really   fast.
la-     LA-         LA-la   LA

Takáto  melodickejšia reč je nielen zaujímavejšia ale aj zrozumiteľnejšia. Automatizácia takéhoto melodického prejavu si, ako všetko, vyžaduje trochu cviku. Nevzdávajte sa ak vám to hneď na prvýkrát nepôjde. Ak vydržíte, naučíte sa po istom čase angličtinu “spievať” aj vy.