Slovo “coach” v nás pravdepodobne evokuje športového trénera, ktorý systematickou tréningovou činnosťou zdokonaľuje technickú stránku výkonu športovca, resp. športového kolektívu. Okrem športového koučingu môžeme v súčasnosti počuť aj o “life koučingu”, “business koučingu” či “health koučingu”. Prečo by sme teda tento koncept nemohli aplikovať aj vo výuke jazykov? Kto je jazykový kouč?
Aby sme jasne videli rozdiely medzi Language Teaching a Language Coaching, zhrnieme si základné princípy oboch prístupov.
Language Teaching (vyučovanie jazyka)
- vo vzťahu učiteľ-študent je učiteľ ten nadradený, dominantnejší a aktívnejší člen, ktorý prenáša svoje jazykové vedomosti na študenta, ktorý je ich pasívnym príjemcom; preto je tento proces často popisovaný ako jednosmerný
- proces výučby sa odvíja od vopred určených učebných materiálov, ktorých sa zvyčajne učiteľ striktne drží a ide kapitola po kapitole; učebné materiály sú zväčša obmedzené na jednu učebnicu bez využitia iných (audiovizuálnych) pomôcok
- učivo, ktoré je v učebnici, sa musí prebrať bez ohľadu na to, či študenta zaujíma a je preňho relevantné, alebo nie
- formálny prístup, kde si učiteľ udržiava od študenta istý odstup, vzťah medzi nimi je skôr neosobný, aby si učiteľ udržal svoje nadradené postavenie, v dôsledku čoho môže byť potom pre študenta ťažké si nájsť k učeniu vzťah
Language Coaching (jazykový koučing)
Kouč a študent sú v tomto prípade viac-menej rovní partneri; študent je aktívnejší a preberá na seba zodpovednosť za svoje učenie sa, stáva sa pánom tohto procesu, čo v ňom vytvorí ešte väčšiu motiváciu a odhodlanie
- kouč nie je v pozícii nadradeného vyučujúceho, ale akéhosi mentora, ktorý ako skúsenejšia osoba dokáže študentovi poradiť, viesť ho a pomôcť na ceste za dosiahnutím jeho jazykových cieľov
- zvlášť podstatné je vopred stanovenie si osobných cieľov, ktoré chce počas istého obdobia študent dosiahnuť, na ktorých potom spolu s koučom pracuje a ku ktorým sa spolu pravidelne vracajú
- kľúčom celého koučingu je individualizácia, flexibilita a adaptabilita. Kouč si po vytýčení cieľov so študentom na základe svojich skúseností aj intuície zvolí postup, ktorý uzná pre daného študenta za najvhodnejší. Neviaže sa pritom na jednu metódu, jeden vyhradený učebný materiál, pretože vie, že tak, ako neexistujú dva rovnaké mozgy, neexistujú ani dvaja študenti s rovnakým spôsobom učenia, tempom učenia či preferenciami. Personalizovaný prístup tak koučovi umožní maximalizovať potenciál študenta.
- jazykový kouč nevylučuje, ale ani sa striktne neviaže na učebnicu, či prísne nasledovanie jednotlivých častí lekcie v nej. Stretnutia vedie voľne, prirodzene, konverzačným štýlom a formou dialógov, čo umožňuje študentovi okamžite využívať nadobudnuté vedomosti.
- empatia a dôvernosť sú princípy, na základe ktorých sa na stretnutiach buduje intímna, osobná atmosféra. Študent vie, že svojmu koučovi môže dôverovať a že informácie, s ktorými sa mu v rámci komunikácie zverí, ostanú medzi nimi. Naopak, kouč, ktorý zachováva tú najvyššiu mieru diskrétnosti, tak dokáže lepšie spoznať študenta, viac sa mu prispôsobiť a individualizovať proces učenia.
V neposlednom rade je dôležité podotknúť, že jazykový kouč je kvalifikovaný, s pevným teoretickým základom vo svojej profesii, a má za sebou veľa rokov skúseností a pozitívnych výsledkov ako jazykový učiteľ. Paradoxom sa môže zdať fakt, že vo svete športu sa športoví kouči stávajú športovými učiteľmi, zatiaľ čo v oblasti výučby jazykov je tento proces často opačný.
