Nepriamu reč (Reported speech) v angličtine používame, keď chceme reportovať, komentovať alebo oznámiť niekomu čo niekto iný povedal.

Peter said that … (Peter povedal, že..)

Veľa Slovákov by zrejeme vetu „Peter povedal, že to pošle“ do angličtiny preložilo ako:

Peter said (past tense) that he will send it (future tense)

Takéto „miešanie“ časov ako v slovenčine však v angličtine nie je bežné. Keď reportujeme, že niekto niečo povedal v minulosti (Peter said…), tak aj to, čo dotyčný vtedy povedal, musí byť v minulom čase.
Správne bude táto veta vyzerať takto:

Peter said that he would send it.

Najbežnejšou chybou, ktorú často v angličtine teda robíme, je to, že uvedieme niečo v minulosti a potom pokračujeme s budúcim časom presne tak, ako to robíme v slovenčine:

Neviem, kde je. Povedal, že príde.
I don’t know here he is. He said he will come. (Nesprávne)
I don’t know where he is. He said he would come. (Správne)

• keď chceme zmeniť priamu reč (direct speech) na nepriamu reč (reported speech), časy/slovesá zmeníme nasledovne:
  prítomný čas (present simple)  → minulý čas (past simple)
  prítomný priebehový (present continuous) → minulý priebehový (past continuous)
  minulý čas (past simple)/predprítomný čas (present perfect) →  predminulý čas (past perfect > had + príčastie minulé)
  can → could
  should → should
  may → might
  must → had to

V nepriamej reči meníme aj príslovku času a miesta, a to nasledovne:

this → that
here → there
today → that day
tomorrow → the following day
yesterday → the previous day
last week → the previous week
next week → the following week

Je to vlastne, akoby sme pôvodné sloveso, ktoré bolo v priamej reči posunuli o jednu úroveň „hlbšie“ do minulosti. Takto naznačujeme, že to, čo hovoríme, bolo v minulosti, že vlastne iba reprodukujeme, čo sme kedysi od niekoho počuli.

Tvorenie otázok

Keď meníte otázku z priamej reči na nepriamu, otázka už nebude otázkou, ale bežnou oznamovacou vetou (presne to isté robíme aj v slovenčine).

• na začiatku časti vety, ktorou hovoríme čo nám niekto povedal používame if/whether (či)
  „Are you married?“
  He asked me if I was married

„Do you live here?“
He asked me whether I lived there.

Nepriama reč a rozkazovací spôsob (imperative)

Ak je veta (v priamej reči) v rozkazovacom spôsobe, na vytvorenie nepriamej reči nám bude stačiť len neurčitok s „to“.

„Sit down!“, said the teacher.
My teacher told me to sit down.