Každý anglický slovesný čas ma svoju formu (to ako sa tvorí) a význam (to čo vyjadruje).
Pre ľudí, ktorí sa učia angličtinu ako cudzí jazyk (tzn. 99,99% Slovákov) je potrebné naučiť sa formu spojiť ju s významom každého času a pomocou tréningu zautomatizovať používanie časov v konkrétnych situáciách.
Vraj v angličtine je 12 časov a v slovenčine iba tri
Tak ako v slovenčine aj v angličtine existujú tri časy – prítomný, minulý a budúci.
Rozdiel medzi slovenčinou a angličtinou spočíva v tom, že v angličtine okrem toho existujú dva aspekty – priebehovosť a „prefektovosť“*, ktoré bližšie špecifikujú každý z časov.
*„Perfektovosť“ je iba moje pomenovanie. V slovenčine sú to časy s príponou pred-, čiže predminulý, predprítomný a predbudúci.
Každý zo základných časov (minulý, prítomný, budúci) môže nadobudnúť jeden alebo obidva tieto aspekty.
Takouto kombináciou môžeme dostať napríklad čas
prítomný jednoduchý (bez aspektu)
prítomný priebehový (prebieha v prítomnosti)
predprítomný (už sa doteraz udial),
predprítomný priebehový (ako dlho už niečo prebieha)
no všetky tieto časy sú prítomné – odkazujú nejakým spôsobom na prítomnosť.
Aspekt mení iba to ako sa na prítomnosť pozeráme.
Keď to takto pokombinujeme vyjde nám 12 rôznych kombinácií resp. časov. No ja to takto nevidím. Podľa môjho názoru sú v angličtine stále len tri časy. Každý z týchto časov môže byť potom bližšie špecifikovaný jedným alebo oboma aspektami. (Pre praktické účely a ľahkosť porozumenia ich však budem ďalej v texte nazývať „časy“).
Čokoľvek sa učíte, absolútnym základom je schopnosť vidieť súvislosti.
Ak máte anglické používať časy správne a spontánne, snažte sa medzi nimi nachádzať podobnosti. Neučte sa časy ako nejaké oddelené jednotky.
V angličtine nie je dvanásť časov, ako sa často počúvame. V angličtine sú len tri časy a dva aspekty – priebehovosť a „perfektovosť“.
Priebehovosť
Každý jazyk má svoje špecifiká. Slovenčina má rody aj pre neživotné veci. Angličtina nie. Slovenčina ma pády. Angličtina nie. Angličtina si však, na rozdiel od slovenčiny, všíma či činnosť práve prebieha, práve vtedy prebiehala, alebo práve vtedy bude prebiehať.
Pribehovosť označuje priebeh deja, jeho neohraničenosť. Nevieme kedy sa dej začal, či skončil. Všetko čo vieme je, že činnosť v danom čase prebieha, prebiehala alebo bude prebiehať.
Keď chceme priebeh činnosti v angličtine vyjadriť musíme ho jasne signalizovať v reči tým, že použijeme príslušnú formu.
Akýkoľvek priebehový čas je vždy kombináciou
slovesa byť – be (pomocné sloveso)
a plnovýznamového slovesa s koncovkou –ing
BE + -ING
Plnovýznamové sloveso s koncovkou – ing sa v žiadnom priebehovom čase nemení. To čo sa v závislosti od času mení je iba pomocné sloveso be (I am, you are, I was, you were, I will be, I have been, I had been …).
Časuje sa iba pomocné sloveso be
Priebehovosť v minulosti
(vyjadruje čo práve prebiehalo v nejakom čase v minulosti)
I was reading book yesterday at 8pm. (Včera o ôsmej večer prebiehalo čítanie.)
Priebehovosť v prítomnosti
(vyjadruje čo prebieha práve teraz alebo v tejto dobe)
I am reading a book. (Práve teraz vykonávam čítanie. Čítanie práve prebieha)
Priebehovosť v budúcnosti
(vyjadruje čo sa bude práve prebiehať v nejakom čase v budúcnosti)
I will be reading a book tomorrow at 8pm. (Zajtra o ôsmej budem vykonávať čítanie. Čítanie bude prebiehať o tomto čase v budúcnosti)
Este raz, čo sa týka formy, všimnime si že sa mení iba pomocné sloveso be. Plnovýznamové sloveso s –ing, ktoré vyjadruje o akú činnosť ide zostáva rovnaké bez ohľadu na čas.
„Perfektovosť“
Pre naše potreby si nazvime ten druhý aspekt „perfektový aspekt“. Perfektový preto, lebo všetky anglické časy s týmto aspektom majú v názve slovo perfect (past perfect – predminulý – už dovtedy, present perfect – predprítomný – už doteraz, future perfect – predbudúci – dovtedy v budúcnosti).
Tento aspekt vyjadruje či sa niečo stalo dovtedy v minulosti, doteraz alebo sa stane dovtedy v budúcnosti. Inými slovami či som už niečo dovtedy v minulosti urobil, doteraz urobil, alebo to budem mať urobené do istého času v budúcnosti.
Perfektový aspekt nikdy nešpecifikuje čas – kedy presne sa niečo stalo, stáva alebo stane.
Jednoducho informuje že sa to už do „niekedy“ stalo resp. stane. Presný čas je v prípade tohto aspektu irelevantný.
Ak chceme v angličtine vyjadriť, že sa niečo už dovtedy stalo, doteraz stalo alebo sa dovtedy stane musíme to signalizovať v gramatike použitím príslušnej formy.
Každý „perfektový“ čas sa vyznačuje
kombináciou pomocného slovesa have
a minulého príčastia plnovýznamového slovesa (-ed pri pravidelných slovesá alebo tretí tvar pri nepravidelných slovesách)
HAVE + -ED / príčastie
Tak ako pri priebehovosti aj tu sa mení výlučne pomocné sloveso, v tomto prípade have, podľa toho či je v minulosti, prítomnosti alebo v budúcnosti.
Časuje sa iba pomocné sloveso have
Plnovýznamové sloveso, ktoré označuje činnosť ostáva vždy v rovnakom tvare bez ohľadu na čas.
Každý z časov môže mať perfetný aspekt.
Predminulosť (dovtedy v minulosti) – Past Perfect
(vyjadruje čo sa už stalo alebo čo som už dovtedy urobil dovtedy)
I had written it before you called. (mal som to už napísané keď si zavolal)
Predprítomnosť (doteraz) – Present Perfect
(doteraz som už niečo spravil)
I have written it. (Už som to doteraz napísal)
Predbudúcnosť (dovtedy v budúcnosti) – Future Perfect
(do niekedy v budúcnosti budem mať niečo spravené)
I will have written it by Friday. (Do piatku to budem mať napísané.)
V závislosti od času sa mení len sloveso have, príčastie minulé je vždy rovnaké bez ohľadu na čas.
Kombinácia priebehovosti a „perfektovosti“
Aspekt priebehovosti môžeme skombinovať s aspektom perfektovosti v každom jednom čase (prítomnom, minulom a budúcom).
V tomto prípade budeme vyjadrovať ako dlho už niečo dovtedy prebiehalo, už doteraz prebieha alebo bude do niekedy prebiehať.
Každý „perfektový priebehový“ čas sa vyznačuje
kombináciou pomocného slovesa have
a been + plnovýznamového slovesa s koncovkou –ing
HAVE + BEEN + -ING
Meniť sa bude iba pomocné sloveso have pričom druhá časť been + plnovýznamové sloveso-ing sa nemení bez ohľadu na čas.
Časuje sa iba pomocné sloveso have
Predminulá priebehovosť – Past Perfect Continuous
(niečo som istý čas dovtedy robil a aj vtedy som to ešte stále robil)
I had been writing it for 2 hours when you called. (dovtedy ako si mi zavolal som to písal dve hodiny)
Predprítomná priebehovovsť – Present Perfect Continuous
(doteraz už niečo istý čas robím a aj teraz to stále robím)
I have been writing it for two hours. (už to píšem dve hodiny)
Predbudúca priebehovosť – Future Perfect Continuous (dovtedy budem niečo už istý čas robiť a aj vtedy to budem ešte stále robiť)
I will have been writing it for two days on Monday. (keď príde pondelok, tak to už budem písať dva dni).
Všimnime si, že v každom z týchto prípadov uvádzame trvanie, ako dlho sme robili to čo sme robili aj vtedy v minulosti, ako dlho už robíme to čo robíme aj teraz, a ako dlho už budeme robiť niečo v nejakom čase v budúcnosti.
Mení sa opäť len pomocné sloveso have podľa času (minulý, prítomný, budúci). Been + -ing ostáva vždy rovnaké bez ohľadu na čas.
Neživme strašidelnú mantru o dvanástich časoch
V tomto článku som nechcel rozoberať či vysvetľovať časy ako ich možno poznáte zo školy. Mojim cieľom bolo upriamiť vašu pozornosť na dva aspekty – priebehový a perfektový, ktoré možno s troma základnými časmi kombinovať.
Ak chceme časom skutočne rozumieť, musíme sa na ne pozerať ako na spojené nádoby, kde sa aplikujú aspekty s rovnakým významom a rozdiel je iba či je to v minulosti, prítomnosti či budúcnosti.
Rozumiem, že z praktického hľadiska má význam túto dôležitú časť gramatiky „rozsekať“ na jednotlivé časy a učiť sa ich oddelene. No učitelia jazykov by nemali zabúdať, že je dôležité, aby svojim študentom pomohli vidieť súvislosti medzi týmito časmi a neživiť mantru o dvanástich rozličných časoch.
Nemalo by sa stávať, že niekto sebavedome rozumie a používa napríklad čas predprítomný ale predbudúci či predminulý mu robí problém. Vo všetkých troch prípadoch sa totižto uplatňuje ten istý princíp nakoľko sa aplikuje rovnaký aspekt. Ak rozumiete jednému, mali by ste rozumieť aj druhému.
Keď sa učíte anglické časy, snažte sa nachádzať medzi nimi podobnosti a nielen rozdiely. Len tak dokážete anglické časy vnímať v súvislostiach, čo vám v konečnom dôsledku pomôže vyjadrovať sa po anglicky s veľkou dávkou presnosti, kreativity a istoty, že viete čo hovoríte.
Zistite, do akej miery ste slovesným časom v porozumeli. Urobte si náš kvíz.
[qsm quiz=6]
