Budovanie slovnej zásoby: Malé indexové kartičky (flashcards) s veľkým účinkom

Indexové kartičky, tzv. flashcards, nie sú v učení sa cudzieho jazyka ničím novým ani prevratným, no predsa by sme nad nimi nemali len mávnuť rukou. Ako sme si už v predošlých článkoch povedali, každý človek je iný, má iné preferencie, tempo a spôsob učenia sa, a aj napriek tomu sú tieto kartičky nesporne jednou z najúčinnejších a najužitočnejších techník budovania a opakovania si slovnej zásoby, a to bez ohľadu na vek, zameranie či technickú zručnosť študenta.

Výhodou celého konceptu je jeho jednoduchosť. Existuje totiž množstvo počítačových programov či mobilných aplikácií (napr. už v predošlom článku spomínaný Anki), ktoré fungujú na báze týchto “flashcards”, a sú minimálne tak efektívne ako fyzické indexové kartičky. Z vlastných skúseností však viem, že mnohých študentov odradí skutočnosť, že si softvér musia najskôr stiahnuť z internetu, nainštalovať do počítača alebo mobilu a naučiť sa, ako s ním pracovať (hoci to naozaj nie je nič komplikované, a to vám hovorí človek, ktorý je technický antitalent :)). Ak ste ale jedným z nich, indexové kartičky budú pre vás ako stvorené.

Dve veci, ktoré potrebujete, sú – ako inak – čisté papierové kartičky o veľkosti vizitiek a pero.

Na prednú stranu kartičky napíšete slovo v angličtine, ktoré sa chcete naučiť, a na zadnú stranu jeho preklad v slovenčine. Napr.:

Predná strana:

Zadná strana:

Takto budete pokračovať, kým si nevytvoríte celý balík kartičiek. Jeden balík by mal obsahovať 20 až 50 kartičiek, podľa náročnosti slov. Tu je niekoľko tipov na správne a efektívne používanie “flashcards”:

  • Najlepšie je, keď si na kartičky píšete vlastné slová či slovné spojenia, t.j. tie, ktoré ste prebrali na hodine, zachytili pri pozeraní seriálu alebo ste si ich vypísali pri čítaní knihy či článkov na internete. Sú to slová, s ktorými ste vy osobne prišli do styku, viete si teda vyvodiť nielen ich význam, ale aj typ kontextu, v ktorom sa môžu potenciálne nachádzať. Navyše si vyberiete také slová a slovné spojenia, ktoré sú náležité vášmu levelu jazykových schopností. Hotové balíky, ktoré sa ľahko dajú nájsť na internete, sú ,samozrejme, tiež výbornou pomôckou a ušetria vám čas, no na druhej strane by sme tu mohli argumentovať tým, že proces učenia a memorovania sa začína už pri samotnom zhotovovaní vlastných kartičiek.
  • Vyvarujte sa zoskupovania slov, ktoré so sebou úzko významovo súvisia, do to toho istého balíka, ináč si dané slová budete pamätať nie pre ich samotný význam, ale pre ich väzby na ostatné im príbuzné slová v balíku, čo nie je žiaduce. Slovami, ktoré so sebou vzájomne významovo súvisia, sa myslia napr. synonymá, opozitá či slová z rovnakej lexikálnej skupiny.
  • Testovanie: Najprv si otestujte, či anglickým slovám v danom balíku rozumiete, t.j. prečítajte si  anglické slovo na prednej strane a porozmýšľajte nad jeho významom v slovenčine. Keď si myslíte, že ho viete (je prospešné si to hovoriť aj nahlas, ak vám to situácia umožňuje), otočte kartičku a skontrolujte, či sa vami myslené slovo zhoduje s prekladom na zadnej strane. Kartičku odložte nabok a ukladajte na ňu aj ďalšie, ktorých význam ste správne uhádli. Na vedľajšiu kôpku zase dávajte kartičky, ktorých slová ste si počas testovania nepamätali. Vytvoríte si tak dve kôpky – jednu so slovami, ktoré boli pre vás jednoduché a pamätáte si ich, a druhú so slovami, ktoré zatiaľ nemáte osvojené. (Prípadne pridajte ešte jednu – medzi kôpkou 1 a 2, do ktorej dávajte slová, ktorých význam ste tušili, no neboli ste si stopercentne istí.)
  • Druhý krok testovania by mal byť opačný proces – tentokrát sa teda budete pozerať na zadnú stranu kartičiek, ktorá je po slovensky, a rozmýšľať budete nad ich anglickým prekladom. Postupujte podobne, ako pri prvom kroku testovania.
  • Po každom testovaní nezabudnite kartičky v jednotlivých kôpkach dobre premiešať – inak by sa mohlo stať, že si slová budete pamätať len na základe poradia, v ktorom po sebe nasledujú.
  • Zopakujte prvý a druhý krok testovania 2, max. 3-krát za sebou. Prvé testovanie ste úspešne zvládli.
  • Frekvencia opakovania: Nikdy si neprechádzajte jeden a ten istý balík dovtedy, kým sa nenabiflíte bez chyby všetky slovíčka do poslednej bodky. Po ukončení testovania podľa predošlých krokov balíky s jednotlivými kôpkami odložte (kôpky uchovajte, nemiešajte ich). Frekvencia opakovania slovíčok v jednotlivých kôpkach závisí od ich náročnosti: ak ste si v rámci jedného balíka vytvorili 3 kôpky – prvá (ľahká) so slovami, ktoré ste si pri testovaní pamätali, druhá (stredne ťažká) so slovami, ktorými ste si neboli úplne istí a tretia (ťažká) so slovami, ktorých význam ste si vôbec nepamätali, najčastejšie by ste sa v rámci opakovania mali vracať k tej poslednej a najmenej zase k prvej. Napríklad ťažké slovíčka z tretej kôpky si prejdite 1-2-krát do týždňa, zo strednej raz za dva týždne a ľahké z prvej raz za mesiac. Keď dospejete do fázy, že ste si s niektorými slovíčkami už stopercentne istí a máte ich osvojené, kartičky, na ktorých sú napísané, môžete vyhodiť a doplniť si balíček o nové.
  • Obsah kartičky: Aby sme sa pri učení jazyka vyhli jeho rozkúskovaniu na izolované slová, je potrebné tieto slová vnímať v rámci celkov, teda ako súčasť viet a súvetí. Preto sa vrelo odporúča si na zadnú stranu kartičky napísať nielen slovenský preklad daného anglického slova, ale aj širší kontext, v ktorom sa môže nachádzať, t.j. napr. jeho kolokácie, teda slovné spojenia, v ktorých sa často vyskytuje (tu sú veľmi praktické kolokačné slovníky), či jednu-dve rozvité vety, ktoré toto slovo obsahujú. Ak si chcete slovo ľahšie zapamätať, mali by tieto vety byť personalizované, teda vzťahujúce sa nejako na váš život, vaše zážitky či spomienky, napr.:

Predná strana:

Zadná strana:

Na záver by som chcela už len dodať, že technika indexových kartičiek či softvéru fungujúceho na tomto princípe je pri budovaní slovnej zásoby nepochybne efektívnejšia ako vypisovanie si slovíčok a ich prekladov do zoznamov formou:

goal – cieľ

improve – zlepšiť sa

achieve – dosiahnuť,

a to nielen preto, že je slovo zasadené do kontextu, ale aj tým, že vidíme len podobu samotného slova, čo nám umožňuje nad jeho významom najskôr porozmýšľať a spomenúť si naň, zatiaľ čo pri spomínaných zoznamoch vidíme podobu holého slova aj jeho význam naraz, čím sme o túto možnosť ukrátení.

3 komentáre k “Budovanie slovnej zásoby: Malé indexové kartičky (flashcards) s veľkým účinkom”

Nie je možné pridávať komentáre.