Bilingválne slovníky a ich význam

Snáď každý, kto sa učí nejaký cudzí jazyk, vlastní slovník. Či už je to jednoduchý slovník v mobile, ktorý má väčšina ľudí vo svojich smartfónoch, alebo obsiahly monoligválny slovník pre pokročilejších študentov. Aj keď väčšina ľudí siaha po bilingválnom slovníku (napr. slovensko-anglickom), často počúvame, že používanie monolingválneho slovníka má väčší prínos a je jedným z prostriedkov, ako sa dopracovať k tomu, aby sme začali “rozmýšľať po anglicky.” Jedným zo základných pilierov učenia sa jazyka je osvojenie si receptívnych zručností, ako sú počúvanie a čítanie. Prostredníctvom týchto činností si osvojujeme jazyk v kontexte a hoci sú tieto činnosti v porovnaní s komunikáciu v danom jazyku často odsúvané až na druhú koľaj ako tzv. nevyhnutné zlo, sú to práve tieto zručnosti, ktoré nám častokrát otvárajú bránu k mnohým novým slovám a rozširujú horizonty našich vedomostí. Mnoho lingvistov a profesionálov v danej oblasti (Hunt a Beglar, 2005, Schmitt 2000, Nation, 2001) sa zhoduje, že na to, aby sme boli schopní s ľahkosťou čítať akékoľvek texty, je potrebné ovládať približne 90% objemu slovnej zásoby priemerného študenta angličtiny končiaceho strednú školu, čo predstavuje zhruba 40 000 slov. Je to naozaj obrovské číslo a bolo by zaujímavé zistiť, ako sa v tomto smere darí slovenským študentom. Repertoár slov, ktoré ovládame, však zároveň úzko súvisí s porozumením toho, čo čítame, resp. toho, čo počujeme. Nie je možné, aby sme na jednej strane mali veľmi chabú slovnú zásobu a zároveň nemali problémy s porozumením počutého, resp. prečítaného textu. Laufer a Hultijn (2002) a Nation (2003) rovnako zistili, že študenti, ktorí vynikali v rozprávaní, čítaní či komunikácii v cudzom jazyku, mali zároveň obsiahlu slovnú zásobu. Obsažnosť slovnej zásoby sa však netýka iba počtu slov, ktoré študent pozná, rozumie a používa, ale predovšetkým ich hĺbky, čiže rôznych významových odtieňov a ich použitia s inými slovami (kolokácie) a zmeny ich významov v závislosti od kontextu, v ktorom sa vyskytujú. Na Slovensku, kde sa učíme angličtinu bez užšieho kontaktu s daným jazykom mimo škôl, môžu hrať veľmi dôležitú úlohu aj stratégie učenia a osvojovania si jednotlivých slov a slovných spojení, a práve tu, hneď v samotných začiatkoch dochádza k osvojeniu si nie práve najvhodnejších návykov učenia sa “slovíčok”. Rovnako pokrivkáva aj testovanie osvojenia si slovnej zásoby v školách, kedy sa často testujú slová na báze prekladových alternatív, a priveľký dôraz sa kladie viac na memorovanie slov ako na ich osvojenie v súvislosti s ich použitím v zmysluplnom kontexte. Hunt a Beglar (2005) to pripisujú skutočnosti, že sami učitelia anglického jazyka majú vžité isté metódy učenia sa a testovania žiakov, nakoľko výuka nových učiteľov sa stále viac zameriava na rozširovanie si teoretických vedomostí z oblasti literatúry a teoretickej lingvistiky a často nekladie dostatočný dôraz na vyučovanie stratégii, ktoré by učitelia mohli preniesť neskôr do samotného vyučovacieho procesu. Je potrebné študentom predstaviť rôzne metódy vyučovania, aby mohli tieto metódy ďalej zapracovať do samovzdelávania. Keď však roky testujeme iba prekladové dvojice, naši študenti ľahko nadobudnú pocit, že zoznam prekladových dvojíc a ich ťažkopádne zapamätanie je jediným spôsobom, ako sa učiť slovnú zásobu. Prejav takéhoto zmýšľania si je možné všimnúť aj u mnohých mojich študentov, ktorí si zapisujú izolované slová s prekladom dúfajúc, že toto je jediný a osvedčený spôsob, ktorý povedie k ich naučeniu. Bohužiaľ to tak celkom nie je. Akýkoľvek spôsob vyučovania slovnej zásoby sa v danej inštitúcií či u daného študenta uplatňuje, je nesporné, že sa pri tom v drvivej väčšine používa slovník. S nástupom masovej propagácie komunikačných prístupov vo vyučovaní jazyka sa často študentom prízvukuje, aby sa zamerali na používanie monolingválneho (v našom prípade anglicko-anglického) slovníka. Študenti sa však veľmi často akosi intuitívne prikláňajú skôr k používaniu dvojjazyčného slovníka, a nasledovať intuíciu sa v tomto prípade oplatí. Svet však nefunguje na čierno-bielych princípoch a ani v prípade použitia slovníkov vo výučbe a učení sa cudzieho jazyka to nie je inak. Povedzme si teda o kladoch ale aj negatívnych stránkach oboch typov slovníkov.

 

Monolingválne vs. bilingválne slovníky

Prílišným používaním a spoliehaním sa na slovensko-anglický/anglicko-slovenský slovník môže študent nadobudnúť mylný pocit, že pre každé jedno anglické slovo existuje dokonalý preklad v ich materskom jazyku. Následkom toho znie jazykový prejav takéhoto študenta prinajmenšom slovakizovane a ďalšie komplikácie môžu vyjsť na povrch, ak sa takýto študent pustí do prekladových dobrodružstiev. Niektorí odborníci v tejto oblasti tiež tvrdia, že poznanie slovenského významu učeného sa slova môže celý proces urýchliť a napomôcť aj lepšej retencii, čiže zapamätaniu si slov. Tento pozitívny vplyv možno pozorovať predovšetkým u začínajúcich študentov cudzieho jazyka. V nedávnej minulosti boli bilingválne slovníky zostavované spôsobom slovo – preklad, no dnes na pultoch kníhkupectiev, či v rôznych internetových obchodoch nájdeme radu slovníkov, ktoré okrem prekladu obsahujú aj príkladové vety, kolokácie, výskyt slov v ustálených slovných spojeniach a pod. Množstvo odborníkov vyzdvihuje predovšetkým obsažnosť monolingválnych slovníkov práve s ohľadom na uvedené použitie daného slova, jeho kolokácie, synonymá, antonymá, homonymá, gramatické tvary či slovesné formy. Jednojazyčné slovníky majú v tomto zmysle, čo do obsahu, určite navrch, avšak ak používame slovník výlučne na účely porozumenia, všetky tieto informácie ustupujú pred primárnou funkciou – nájsť vhodnú alternatívu daného slova v materinskom jazyku. Definíciám uvedeným v monolingválnom slovníku je niekedy ťažké porozumieť, študent si je nie vždy 100% istý, čo dané slovo znamená (čo konkrétne označuje)  v jeho materinskom jazyku, a túžba po “konceptuálnom uspokojení” ho aj tak nakoniec dovedie k vyhľadaniu slova v jeho materinskom jazyku v dvojjazyčnom slovníku. Monolingválne slovníky narážajú aj na iné, ešte zásadnejšie problémy. Ak chceme používať slovník produktívne – pre účely vyjadrenia určitého slovenského slova resp. vety v anglickom jazyku, monolingválny slovník nám v tomto prípade nepomôže, pretože jednoducho nepoznáme slovo, ktoré potrebujeme. V neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že definície v monolingválnom slovníku môžu obsahovať značné množstvo metajazyka (jazyka o jazyku) čo zrejme študentovi nebude uľahčovať porozumenie. Z praktického a časového hľadiska teda nevidím dôvod, aby sme náš rodný jazyk nevyužívali v procese učenia sa cudzieho jazyka. Samozrejme prílišné používanie výhradne bilingválneho slovníka môže u ľudí učiacich sa jazyk viesť k vypestovaniu si tendencie na všetko anglické hľadieť cez prizmu slovenčiny. Zo skúsenosti môžem povedať, že takýto spôsob myslenia sa môže preniesť z lexikálnej aj do syntakticko-morfologickej roviny, kedy študenti hľadajú slovenské ekvivalenty aj v tejto oblasti (typickým príkladom je preklad priebehových foriem anglických časov – I’m doing… – Ja som robiaci…). Ak si uvedomíme, že s výnimkou nejakých technických, prípadne základných slov je prekladová ekvivalencia v konceptuálnej rovine skôr výnimkou ako pravidlom, je to práve anglicko-anglický slovník, ktorý môže vniesť trochu svetla do labyrintu množstva prekladových alternatív v bilingválnom slovníku. Jednojazyčný slovník môže pomôcť rozvíjať aj schopnosť definovať resp. opísať význam v prípade, že nepoznáme dané slovo, ktoré ho označuje. Niekedy sa totižto človek ocitne v situácii, kedy nie je jednoducho možné anglické slovo vyhľadať v slovníku a je treba ho opísať. Vo výučbe jazykov doposiaľ neexistuje metóda, ktorá by vyhovovala všetkým, a je potrebný prístup, ktorý bude obsahovať prvky viacerých stratégií, čím sa môže zvýšiť efektivita jazykovej výučby. Prílišné lipnutie na monolingválnom či bilingválnom slovníku nebude mať za následok plnohodnotné využitie jedného alebo druhého. Je teda na učiteľoch a jazykových tréneroch, aby študentom vysvetlili a poradili pri výbere vhodného slovníka a hlavne aby naučili svojich študentov pracovať s oboma typmi slovníkov v záujme maximalizácie produktivity svojich študentov, ale aj efektívnosti samotného vyučovacieho procesu.

Leave a Comment