V prvom rade sa budeme rozprávať o receptoch. Slovo “recept” má v angličtine podobne znejúci ekvivalent, ktorého výslovnosť ale zvykne študentom robiť problémy. Recept = recipe /čítaj resəpɪ/. V angličtine existuje aj slovo “receipt” /čítaj rɪ'sít/, ktoré sa na slovenský “recept” podobá ešte viac, a z toho dôvodu si ho študenti zamieňajú za “recipe”. Významovo je však niekde úplne inde – “receipt” je totiž potvrdenka, lístok, príjmový doklad, takže k receptom by sme sa cezeň asi nedostali.
Každý recept pozostáva zo zoznamu ingrediencií (ingredients) a z jednotlivých krokov prípravy (method / directions). V zozname ingrediencií by sme sa mali dozvedieť nielen čo, ale aj aké množstvo danej ingrediencie budeme potrebovať. Množstvá sú uvádzané buď v jednotkách hmotnosti – gramoch (grams->g) alebo eventuálne v unciach (ounce->oz), angloamerickej váhovej jednotke (1 oz=28,35 g). V pre mňa osobne najlepšom prípade ale môžeme naraziť aj na recept, ktorý nevyžaduje použitie kuchynskej váhy (kitchen scales) a postačí obyčajná šálka/hrnček (cup, občas len skratka c.). Ak sa jedná o menšie množstvá, v slovenských receptoch sa stretávame s “polievkovými lyžicami” a “kávovými lyžičkami”. A tu natrafíme na rozdiel v porovnaní s anglickými receptami, kde “polievková lyžica” je “tablespoon”, skratka tbsp. (NIE soup spoon), a “kávová lyžička” je “teaspoon”, skratka tsp. (NIE coffee spoon). Ak si náhodou zamieňate “tea” a “coffee” a robí vám problém si zapamätať, ktoré z týchto dvoch slov sa spája so slovom “spoon”, skúste si zakaždým predstaviť Britov a ich obľúbený teplý nápoj, ktorý pijú tradične v popoludňajších hodinách – samozrejme, že je to čaj, teda “tea”. Podobne vám táto pomôcka poslúži aj pri preklade veľmi populárnej frázy “Nie je to moja šálka kávy.”, kde slovenčina používa slovo “káva”, kdežto angličtina sa opäť odvoláva na čaj: “It´s not my cup of tea.”
Nasledujú konkrétne kroky, ako dané jedlo pripraviť. Ideme teda “variť”, čiže “cook” a budeme na to nepochybne potrebovať “sporák” – “cooker” (britská angličtina) / “stove” (americká angličtina). Nedá mi tu nespomenúť bežne sa vyskytujúcu chybu, ktorú študenti robia, keď hovoria o povolaní “kuchár” a preložia to ako “cooker” (pochopiteľná chyba, keďže mnohé ďalšie povolania sa končia touto príponou -er, napr. trucker, driver, banker, lawyer, teacher, singer atď.), no v tomto prípade je “cooker” vyššie spomenutý kuchynský spotrebič, zatiaľ čo “kuchár” len jednoducho “cook”. Taktiež neurobte chybu a nepomýľte si preklad povolania “šéfkuchár” – “chef” /čítaj šef/ s identicky znejúcim slovenským “šéf”, vo význame vedúci, nadriadený. Je to dvojica slov, ktorú môžeme zaradiť do kategórie “false friends”, čiže falošní priatelia, kde dve slová z dvoch rozdielnych jazykov znejú rovnako, no majú úplne rozdielny význam. Svojho nadriadeného teda neoslovujte “chef” (pokiaľ nepracujete v reštaurácii a on ním skutočne nie je :)), ale radšej “boss”, prípadne “chief” /čítaj číf/. Toľko krátka vsuvka, vráťme sa ale späť k receptom.
Ešte pred tým, ako sa dostanem k tomu, čo všetko môžeme robiť na sporáku, si v skratke povieme, ako si pred varením spracovať ingrediencie. V slovenčine viac-menej obmieňame slovo krájať – nakrájame si/pokrájame na drobno, resp. nasekáme. Angličtina naproti tomu disponuje viacerými slovesami, pomocou ktorých vyjadríme, že je potrebné nakrájať danú ingredienciu na kúsky rozdielnych veľkostí a tvarov. Tak napríklad najvšeobecnejšie sloveso je “cut”, ktoré znamená jednoducho “nakrájať/posekať” (cut the apple in half=rozkrojte jablko napoly). Ak však potrebujeme niečo nakrájať nadrobno, použijeme “chop” (finely chopped vegetables=nadrobno nakrájaná zelenina/chop the onions into small pieces=nakrájajte cibuľu na drobné kúsky). Niekedy zase musíme nakrájať napr. mäso na kocky, vtedy je vhodný preklad “dice” (dice the lamb=nakrájajte jahňacinu na kocky). Napokon spomeniem ešte “slice”, t.j. nakrájať na plátky/kolieska, napr. uhorku, chlieb, mäso atď. (slice the cucumber/bread/meat).
Keď už máme všetky ingrediencie pripravené, môžeme variť. Let´s cook then!
Cooking je varenie vo všeobecnosti, no pre jednotlivé úkony vykonávané na sporáku samozrejme existujú osobitné výrazy. Vezmime si napríklad varenie vo vriacej vode. Najčastejšie sú to zemiaky/cestoviny/zelenina/vajcia/ryža, ktoré potrebujeme pred podávaním uvariť vo vriacej vode, teda “boil” (boil the potatoes/pasta/vegetables/eggs/rice). Ak nám recept káže danú ingredienciu “dusiť”, teda variť v pare, angličtina na to používa sloveso “steam” (steam the vegetables/dumpling). Ďalej je to príprava jedál na rozpálenom oleji, bežne v panvici (frying pan), kde jedlo “smažíme/vyprážame”, čiže “fry” /čítaj frai/. Bežne pražíme slaninu/cibuľu/mäso/ryby/klobásy atď. (fry the bacon/onion/meat/fish/sausages…). Ak máte radi vajcia na všetky možné spôsoby, určite nepohrdnete ani vyprážaným vajcom=fried egg, takzvaným volským okom. Vyprážanie, teda frying, má ešte dve podkategórie: “deep-frying” a “stir-frying”. Prvá z nich pomenúva takú prípravu jedla, kedy potraviny vyprážame úplným ponorením do rozpáleného oleja – áno, jedná sa o fritovanie, a ideálne by sme k tomu mali mať poruke fritovací hrniec (deep fryer). Druhá si vyžaduje opäť len panvicu, resp. čínsky wok, v angličtine rovnako “wok”, a len malé množstvo oleja, na ktorom si jedlo, zväčša mäso alebo zeleninu, veľmi rýchlo opečieme. Takže rekapitulácia: fritovať, napr. hranolky = deep-fry French fries; a prudko opiecť, napr. kuracie prsia = stir-fry chicken breasts. Ak sa nad tým zamyslíte, je to napokon celkom logické – výraz “deep-fry” obsahuje slovo “deep”, čiže “hlboký”, a pri fritovaní ozaj musíme ponoriť jedlo hlboko do oleja, aby sa usmažilo. Podobne “stir-fry” má v sebe sloveso “stir”, čo znamená “miešať/zamiešať/premiešať”, a keď si chceme na panvici prudko opiecť mäso bez toho, aby sa nám pripálilo, musíme ho neustále premiešavať.
Pri slovese “stir” ostaneme ešte malú chvíľku. Zo skúsenosti viem povedať, že patrí medzi pomerne problematické slová, a to minimálne z dvoch dôvodov. Prvým je jeho výslovnosť – /stɜːr/ – čiže po “t” nevyslovujeme fonému “i”, ako to mnohí študenti mylne robia (NIE /stir/); pre uľahčenie si predstavte, že pozostáva len z troch foném – /stŕ/. Druhý dôvod je jeho význam. Do slovenčiny sa prekladá, ako sme si už vyššie povedali, ako “miešať/zamiešať/premiešať”, a preto sa veľmi často stáva, že si ho Slováci zamieňajú za sloveso “mix” s rovnakým prekladom. Rozdiel je ale v tom, že ak niečo miešame v zmysle “mix”, dávame dokopy dve a viac ingrediencií, čiže ich, takpovediac, spolu zmixujeme (napr. mix all the ingredients together in a pot), zatiaľ čo ak niečo miešame v zmysle “stir”, robíme krúživé pohyby napr. varechou (wooden spoon) / kávovou lyžičkou (teaspoon) v tekutej alebo sypkej mase (napr. stir the sauce for three minutes/stir the tea).
Zo sporáka sa teraz presuňme o poschodie nižšie. Verím, že mnohí z nás majú doma ešte stále klasickú rúru, ktorá je súčasťou sporáka; na mysli mám teda pečenie. V prvom rade je dôležité vedieť vôbec správne vysloviť tento kuchynský spotrebič. Rúra = oven /čítaj avn/ (NIE ouvn). Čo sa týka úkonov, ktoré sa dajú v rúre robiť, slovenčina to má opäť raz jednoduchšie, keďže používa univerzálne sloveso “piecť”, či už sa jedná o koláč, mäso, zemiaky alebo chlieb. Skrz toho sa však o to viac dokážeme “popáliť”, ak o pečení rozprávame po anglicky. Angličtina totiž rozlišuje pečenie koláčov/chleba/zemiakov/pizze…, na čo používa sloveso “bake” (bake a cake/bread/potatoes/pizza…), a pečenie mäsa, a to všetkých možných druhov – kuracieho/bravčového/hovädzieho/teľacieho/jahňacieho/jelenieho, čo sa zase prekladá ako “roast” (roast chicken/pork/beef/veal/lamb/venison). No a napokon, ak si chceme mäso ugrilovať, poslúži nám na to rovnaké sloveso “grill” alebo jeho americké synonymum “broil” (grilled sausages/steak alebo broil the salmon/chicken…). Sloveso “roast” si teda určite nespájajte s pečením koláčov a zákuskov, no ak mávate často chuť na sladké, ste takpovediac maškrtný – you have a sweet tooth – na svoje si prídete v pripravovanom článku o sladkostiach 🙂
