Ako sa deti učia angličtinu

Často sa stretávam s názorom, že malé deti nasávajú jazyk ako špongia. Vraj treba u nich začať s jazykom čo najskôr, aby čo najviac nasali. Toto tušenie sa však neodráža v realite.  Napriek tomu čo sa všeobecne verí, slovenské deti sa jazyk neučia tak ľahko a prirodzene. Rodičia sa tak aj po roku angličtiny v jazykovej škole, či škôlke musia neraz uspokojiť s farbami a anglickými pomenovaniami zvieratiek. Lingvistický zázrak sa nekoná. Prečo?

Za všeobecne uznávaný názor „čím skôr, tým lepšie“ môže istý pán Lennenberg, ktorý prišiel s hypotézou kritického obdobia. Táto hypotéza hovorí, že čím je človek mladší, tým sa dokáže učiť jazyk automatickejšie a jednoduchšie. Túto schopnosť ľudia v období puberty strácajú.

Len málokto by proti tomuto namietal. Túto hypotézu však nemožno považovať za platnú, pokiaľ sa dieťa učí jazyk v prostredí, v ktorom týmto jazykom prakticky nikto mimo školy nehovorí. Tu vždy hovoríme o učení sa cudzieho jazyka.

Prirodzené získavanie materinského jazyka, resp. druhého jazyka, ktoré sa deje v prostredí, kde je dieťa absolútne obklopené angličtinou, a učenie sa cudzieho jazyka sú dva diametrálne odlišné procesy.

Široká verejnosť často nerozlišuje medzi prostrediami, kde sa dieťa jazyk učí, čo vedie k mylnej predstave, že to, čo platí pre deti v prípade ich materinského jazyka, automaticky platí, aj keď sa učia napríklad angličtinu.

Rozhodujúcim faktorom je to, ako často dieťa prichádza do styku s jazykom. Jedna či dve hodiny týždenne na kurze angličtiny v jazykovej škole, bohužiaľ, u nikoho zázračne nespustí procesy plnohodnotného prirodzeného získavania jazyka. V drvivej väčšine prípadov je zmysluplného jazykového vstupu tak žalostne málo a že náš mozog jednoducho nemá ani najmenšiu šancu na prirodzené získavanie jazyka, tak ako je to v prípade materinského jazyka.

Nemenej dôležitá je aj kvalita a množstvo jazykového vstupu v rámci zmysluplnej verbálnej interakcie. Učenie sa čísel, zvieratiek či farieb nie je ešte zmysluplná interakcia.

Učenie sa izolovaných slovíčok nemôže a nebude u detí viesť k prirodzenému nasávaniu cudzieho jazyka.

Zmysluplnou interakciou sa rozumie komunikácia o nejakej konkrétnej veci, probléme, udalosti atď., rovnako, ako keď sa s deťmi o niečom rozprávate po slovensky. Samozrejme, dieťa sa potrebuje naučiť aj čísla, zvieratká a farby, no všetky nové slová sa dieťa prirodzene učí a automatizuje predovšetkým v kontexte dlhodobej, jemu prispôsobenej interakcie s dospelými, ktorá je zasadená do reálneho kontextu. Ako si má ale dieťa osvojiť nové slová a zautomatizovať ich použitie, keď sa mu nedostáva takmer žiadnej prirodzenej komunikácie?

Kedy teda začať s výučbou angličtiny u detí?

Deti, ktoré začnú s angličtinou neskôr, postupne vedomostne dostihnú tie, ktoré začali skôr. Netreba panikáriť, ak vaše dieťa nechodí na angličtinu už v škôlke. Ak ho prihlásite na angličtinu skoro, neuškodí mu to, no nijako zvlášť mu to nemusí pomôcť pre budúcnosť.

Staršie deti sa už po štyroch rokoch učenia sa cudzieho jazyka môžu dostať na úroveň detí, ktoré sa ho učili 10 rokov (a teda začali o 6 rokov skôr).

Skorý začiatok učenia sa cudzieho jazyka nie je nevyhnutný ani pre dosiahnutie perfektnej výslovnosti. Existuje mnoho štúdií (Oller and Nagato, 1974; Lightbrown and Spada, 1993; Singleton,1995; Munoz,2014), ktorých výsledky nepreukázali pozitívny vplyv skoršieho veku začiatku učenia sa cudzieho jazyka.

Na rozvoj vyššie uvedených zručností v rámci týchto štúdií do najväčšej miery pozitívne vplývala predovšetkým dĺžka a kvalita aktívneho kontaktu s cudzím jazykom. Z uvedeného je možné dedukovať, že osvojovanie si jazyka v EFL prostredí (t.j. v prostredí, kde sa angličtina učí ako cudzí jazyk) sa neriadi jednoduchou logikou obsiahnutou v hesle “Čím skôr, tým ľahšie“. Učenie (pripomínam, že treba rozlišovať pojmy učenie sa jazyka a osvojovanie si jazyka) sa zdá byť skôr funkciou kognitívnej vyspelosti ako veku. V praxi je to teda trošku naopak.

Keď je dieťa mentálne vyspelejšie (čiže staršie) učí sa jazyk rýchlejšie, a práve preto dokáže poľahky dostihnúť aj tie deti, ktoré začali s jazykom skôr.

To však v žiadnom prípade neznamená, že by rodičia nemohli s angličtinou začať už v prvých mesiacoch života svojho dieťaťa. Nemusia sa pritom báť toho, že sami nemajú dokonalú výslovnosť, či gramatiku. Základom je používanie jazyka cieľavedomo a v zmysluplnom komunikačnom kontexte. Dieťaťu tak umožníte ľahšiu asociáciu nových slov s predmetmi a situáciami okolo neho.

Ako sa učiť s deťmi angličtinu?

Jednou z odporúčaných metód je spoločné čítanie obrázkových kníh. Spojenie obrázka a textu, ktorý je opisom situácie na obrázku, je z hľadiska prirodzenosti ideálnym nástrojom sprostredkovania cudzieho jazyka.

Jazykový vstup je dobré obohatiť o anglickú komunikáciu s inými ľuďmi, no veľkou pomocou sú dnes aj moderné technológie. Tu si však treba uvedomiť, že samotné sledovanie televízie nemá automaticky za následok rozširovanie slovnej zásoby detí. Detské seriály a filmy však možno úspešne použiť ako odrazový mostík pre ďalšiu konverzáciu.

Deti by nemali byť iba pasívni prijímatelia toho, čo sa na obrazovke deje (často v týchto prípadoch totižto nejde ani o jazykové vnímanie), ale
mali by aktívne reflektovať obsah danej epizódy či videa. To sa ale nestane bez pričinenia rodiča.

Jednoducho povedané, deti sa musia učiť komunikovať hlavne prostredníctvom komunikácie s dospelými. Žiadna audio nahrávka, seriál či film nie je adekvátnou náhradou komunikácie, lebo nezabezpečuje priamy kontakt s jazykom a interakciu. Ľahko sa môže stať, že dieťa nerozumie celému obsahu nahrávky či videa, a človek nedokáže zvnútorňovať jazyk, ktorému nerozumie. Počúvanie piesní, riekaniek či pozeranie videí samozrejme nie je bezvýznamné, no ak by to pre naučenie sa angličtiny stačilo, nepomerne viac ľudí by hovorilo po anglicky. Otázkou teda nie je či, ale akým spôsobom takéto výučbové pomôcky využijete.

Pri učení sa jazyka s využitím multimédií sa treba snažiť dodať pasívnemu sledovaniu aktívny prvok, a tak podporiť rozvoj jazykových zručností vášho dieťaťa. Nestačí si len niečo pozrieť, ale treba sa porozprávať o tom, čo dieťa videlo, ako sa mu to páčilo, prerozprávať si sledovaný príbeh. Nebojte sa pritom slovenčiny.  Ak dieťa nerozumie, kľudne mu nejaké slovo, alebo hoci aj celé vety vysvetlite po slovensky – a potom zas po anglicky.

Aj veľmi malé deti si dokážu osvojiť a prirodzene používať fragmenty cudzieho jazyka z televíznych programov za pomoci prekladu a vhodnej asistencie dospelého človeka. Dvojjazyčné učenie sa cudzieho jazyka s prvkami prekladu (nemýľme si to s čisto prekladovou metódou) môže aj u malých detí viesť k efektívnemu vývoju ich jazykových zručností. Netreba sa preto prekladu báť, no nepreháňať to – pokiaľ sa slovenčina používa rozumne, v primeranom množstve, nemôže byť na škodu.

Motivácia zahanbovaním

Schopnosť budúceho úspešného zvládnutia angličtiny u detí môžu do značnej miery ovplyvniť aj emocionálne zážitky z ranného detstva. Ak si dieťa vypestuje pozitívny vzťah k jazyku prostredníctvom dobrého vzťahu k rodičom, učiteľovi jazyka, alebo akejkoľvek inej osobe (kľudne aj fiktívnej), ktorá cudzí jazyk nejakým spôsobom používa, hlboko sa to môže vpečatiť do emocionálnej pamäti, a tak hrať dôležitú úlohu pri odhodlaní učiť sa cudzí jazyk. Niektorí rodičia sa snažia motiváciu u dieťaťa vzbudiť prostredníctvom pocitov hanby a menejcennosti tým, že porovnávajú jeho schopnosti so schopnosťami jeho súrodencov, či kamarátov. Takýto spôsob „motivácie“ si však s veľkou pravdepodobnosťou vyžiada svoju daň vo forme odporu voči jazyku, a preto by sa jej mali vyhnúť.

Množstvo a kvalita komunikácie nad vek

Nemalý počet jazykových štúdií dokumentuje priamy vzťah medzi množstvom a kvalitou jazykových podnetov z okolia a rozvojom jazykových zručností.

Dieťa žijúce, povedzme, v Londýne má za 10 rokov k dispozícii okolo 50 000 hodín jazyka plného slov, viet, reakcií, kombinácii slov, a to všetko použité autenticky, zmysluplne, kontextuálne a výsostne na komunikáciu s ľuďmi, ktorí týmto jazykom hovoria (rodičia, kamaráti, príbuzní).

Zoberme si teraz rovnaké dieťa na Slovensku. Povedzme, že toto dieťa prichádza do styku s angličtinou 4 hodiny týždenne. Aby sa vyrovnalo malému Angličanovi, čo do objemu dostupného jazyka, potrebovalo by 230 rokov. OK, priznávam, príklad trochu pritiahnutý za vlasy. Žiadne dieťa žijúce na Slovensku sa neučí angličtinu, aby sa stalo rodeným Angličanom. Príklad však vhodne ilustruje ten priepastný rozdiel medzi objemom jazyka, z ktorého sa deti môžu učiť jazyk v prirodzenom prostredí a v prostredí, kde sa po anglicky nehovorí.

Vráťme sa ešte na chvíľu späť k metafore o špongii. Povedzme, že absorpčná schopnosť špongie je absorpčná schopnosť dieťaťa nasávať jazyk a voda je objem jazyka, ktorý sa má nasávať. Ak špongiu umiestnite do dostatočného množstva vody, špongia pomaly celá nasiakne a naplno sa využije jej schopnosť absorbovať. Ak však nie je dosť vody, nie je čo nasávať.

Prirodzené získavanie jazyka bude teda vždy závislé od množstva a kvality komunikácie v danom jazyku.

Ako viem, že moje dieťa “nasáva” angličtinu prirodzene?

Indikátorom prirodzeného osvojovania si jazyka je spontánnosť jeho používania. Výskum (Rokita, 2007) však preukázal, že ani deti, ktoré navštevujú známu sieť jazykových škôl pre deti, nevedeli používať jazyk spontánne. Ak aj áno, tak išlo skôr o izolované slová alebo ustálené slovné spojenia, ktoré deti počuli na hodinách. Problémom je, že deti si nové slová zapamätávajú viac-menej mechanicky. Slová bez kontextu, ktoré nemáme o čo v pamäti, takpovediac, „uchytiť“, sú slová, ktoré zabudneme ako prvé.

Ak dieťa získava jazyk prirodzene, malo by byť tiež schopné kreatívne vytvárať nové vety. Rodičia sa niekedy čudujú, ako je to možné, že ich dieťa pozná tak veľa slovíčok a stále nevie poriadne poskladať jednu súvislú vetu. Ak si dieťa neosvojí aj širokú škálu iných slovných druhov (predložky, častice, spojky, príslovkové spojenia), ktoré sú akýmsi „lepom“ slov, nebude disponovať dostatočným množstvom výrazových prostriedkov na konštrukciu cudzojazyčných viet. Tieto funkčné slová sa však nedajú len tak ľahko naučiť, lebo nepomenúvajú konkrétne veci. Je ľahšie dieťa naučiť slovo “car” ako “although”.

Nielen teda objem slovnej zásoby, ale aj jej variabilita/pestrosť je potrebná na prirodzené získavanie jazyka a automatickú produkciu reči. Aj keď mnohé jazykové školy na svojich stránkach tvrdia opak, z objektívnych dôvodov je takmer nemožné na slovenskej škole vytvoriť podmienky pre plnohodnotné automatické získavanie angličtiny.

Principiálne sa učenie cudzieho jazyka u detí a dospelých veľmi podobá.

Deti sa neučia cudzí jazyk rýchlejšie či automatickejšie, majú rovnaký problém ho nasávať ako my dospelí. Áno, môže sa zdať, že deťom idú niektoré veci akosi ľahšie. Samozrejme. Veď deti nemusia riešiť rozličné problémy a životné situácie, ktoré sú na pleciach ich rodičov a prvé dve desaťročia sa život detí točí predovšetkým okolo vzdelávania sa.

Učenie jazyka u detí sa pripodobňuje sacej schopnosti špongie. Je to pekné pripodobenie, ktoré dáva zmysel. Veď kto to kedy videl, aby sa štvorročné dieťa učilo jazyk s učiteľom a knihou. Pozor však o akom jazyku je reč – materinskom či cudzom a kde sa ho dieťa učí. Lebo ak je reč o cudzom jazyku, ktorý sa učia deti permanentne žijúce na Slovensku, ani pre ne to nie je med lízať. Zmysluplnej anglickej komunikácie je častokrát tak málo, že jednoducho nie je čo nasávať.

Mozog sa nedá len tak ľahko okabátiť. Produkcia cudzieho jazyka (angličtiny) je jednou z najkomplexnejších mentálnych aktivít a jej automatizácia v EFL prostredí bude vždy behom na dlhé trate. Náš mozog však nie je náš nepriateľ, len mu treba našim úsilím a vhodnými stratégiami trochu pomôcť, aby z toho mála dokázal „vyžmýkať“ čo najviac. A ak okrem učiteľov aj rodičia pridajú ruku k dielu, potom sa nebudú musieť “tešiť” z toho, že ich dieťa vie po roku angličtiny napočítať do desať.