Na čo pozor pri výbere jazykovej školy

Keďže schopnosť ovládať cudzí jazyk sa v posledných desaťročiach stala na celom svete nevyhnutnosťou, ale aj tak trochu „in“ z vyučovania jazykov si mnohí spravili biznis. Vidina peňazí však často máva neblahý vplyv na schopnosť reálne vnímať pravú podstatu vzdelávania.

Vydavateľstvá produkujú publikácie ako na bežiacom páse, niekedy len do počtu. Veď bezradní vzdelaniachtiví kúpia. Presviedčajú nás, že čím je vyučovanie jazyka zvláštnejšie, tým má byť lepšie. Zo slova tradičný sa stala nadávka, a pomaly všetky školy majú svoju jedinečnú metódu, ktorá sľubuje podozrivo dobré výsledky za ešte podozrivejšie krátky čas. Slovo “kvalifikovaný” bolo (a je) toľkokrát zneužité, že už úplne stratilo svoj význam a ľuďom začína byť celkom jedno, do čích rúk zveria svoje jazykové vzdelávanie. Niekedy im úplne stačí ak sa “učiteľ” narodil v krajine, kde sa mamy a otcovia rozprávajú s deťmi po anglicky.

Každá jazyková škola sa na internete snaží istým spôsobom prezentovať a predať sa, no na tom ešte nie je nič zlé ani zvláštne. Zaujímavé je však pozorovať, aké stratégie jazykové školy používajú. Podľa internetovej prezentácie nie je ľahké kvalitu jazykovej školy verifikovať.

Ľudia, ktorí sa chcú učiť angličtinu, v drvivej väčšine nemajú široké vedomosti o tom, ako funguje osvojovanie si cudzieho jazyka. Čo-to možno zažili v škole, čosi-kdesi od kohosi počuli a tam sa šírka ich didaktických znalostí končí. Často sú aj tieto vedomosti viac zahalené do závoja zľudovených povedačiek a subjektívnych pocitov. Pre bežného smrteľníka, ktorý sa chce učiť angličtinu, môže byť veľmi ťažké zhodnotiť kvalitu tej či onej inštitúcie.

Práve nedostatok poznatkov potenciálnych klientov dáva priestor najrôznejším marketingovým stratégiám. Tieto sa neraz rozchádzajú nielen s vedeckými poznatkami o učení jazyka, ale dokonca aj so zdravým rozumom.

Rozprávky o vyškolených tímoch

Jazykovky sa často oháňajú kvalifikovaným tímom lektorov. Nikdy som celkom nerozumel, akú výpovednú hodnotu má pojem “kvalifikovaný tím lektorov”. Veď angličtinu vás neučí tím. Angličtinu učia jednotlivci. Záujemcu o jazykovú výučbu by malo preto zaujímať, ako kvalifikovaná je dotyčná osoba, ktorá povedie jeho jazykový kurz.

Zaujímajte sa o kvality učiteľa, ktorý má viesť vaše hodiny angličtiny.

Tím je monumentálne abstraktný pojem. Jazyková škola sa snaží potencionálnym zákazníkom nahovoriť, že každý člen jej tímu je rovnako dobrý jazykový pedagóg, a preto je jedno, kto ich bude učiť. Nuž, nie je to tak celkom pravda.

Ako študenti, tak aj učitelia sú svedomitejší a lajdáckejší, vzdelanejší a nevzdelanejší, učitelia srdcom a učitelia z núdze. Zaujímajte sa o kvality učiteľa, ktorý má viesť vaše hodiny angličtiny.

Ste kvalifikovaný?

Aj samotné slovo “vyškolený” či “kvalifikovaný” je otvorené mnohým interpretáciám. Sú jazykové školy (predovšetkým tie s vlastnou metódou), kedy sa učiteľ stane “vyškolený” počas pár-dňového kurzu.

Študenti ale nie sú kópie jeden druhého a vyučovací proces treba flexibilne prispôsobovať. Učiteľ musí neraz robiť mnohé rozhodnutia za chodu, priamo na hodinách, aby maximalizoval efektivitu výučby. Na akej báze robí rozhodnutia učiteľ, ktorý prešiel týždňovým (v tých lepších prípadoch) kurzom “ako učiť”?

Keď sa rozhodujete pre jazykovú školu, berte slovo “kvalifikovaný” s rezervou.

Bohužiaľ, ani s učiteľom, ktorý študoval angličtinu na “výške” nemusíte mať všetko vyhraté. Učiteľstvo angličtiny som študoval a okúsil som aj vyučovanie na univerzite. Mohol som zhodnotiť situáciu z jednej aj z druhej strany, a úprimne, ani v jednom prípade mi z kvality nespadla sánka, skôr naopak.

Drvivú väčšinu z toho, čo viem, viem preto, lebo som sa to naučil sám, vlastným úsilím, vo vlastnom čase, z vlastného chcenia. My, Slováci, ale máme radi papieriky, certifikáty a diplomy. Samotný papier ešte z nikoho odborníka neurobil. Dnes sú húfy kvalifikovaných, mnohí často len formálne, aby sa nepovedalo. Preto aj pri výbere jazykovej školy treba brať slovo “kvalifikovaný” s rezervou.

S našou metódou sa učíte x-krát rýchlejšie

Všakovaké metódy výučby jazyka sa tu striedajú od doby, ako narástla samotná dôležitosť znalosti cudzích jazykov. S metódami je to ako s módnymi trendami. Raz je “in” to, inokedy ono. To, čo sa populárne nazýva “metóda”, sú niekedy aj pol storočia staré fragmenty lingvistických trendov z dôb minulých doprevádzané štósom podpriemerných učebníc (aby bol nejaký ten profit).

Človek je pripravený zaplatiť za akýkoľvek nezmysel, ak uverí, že pre dosiahnutie výsledkov sa nemusí extra namáhať.

Pripadá mi to niekedy ako tie reklamy na nápoj v prášku, čo chutí trochu ako kakavko – každé ráno sa ho napijete a na konci týždňa máte o pár kíl menej. Intenzívne propagované komerčné metódy vyučovania jazyka a koktejly na chudnutie majú rovnakého menovateľa. Človek je pripravený zaplatiť za akýkoľvek nezmysel, ak uverí, že pre dosiahnutie výsledkov sa nemusí extra namáhať.

Netvrdím, že všetko, čo tieto metódy hlásajú, je zlé. Sám používam niektoré ich prvky vo výučbe. No hoci sa tvária veľmi inovatívne, komerčné metódy často neprinášajú nič, čo by tu už nebolo, alebo z čoho by sa človeku znalému problematiky zatočila hlava. Zabalia ten istý cukrík do pozlátka a tvária sa, že predávajú celkom iný cukrík.

Jedna univerzálna metóda sformulovaná do balíčka pravidiel a aplikovaná na každého rovnako s rovnakým výsledkom je, a dlho ešte bude, len v rovine zbožného priania. Nezmeňte pátranie po dobrej jazykovke na hon na metódu; žiadna z nich sa za vás angličtinu nenaučí.

Naša kvalita? No veď máme native speakers …

Native speaker * koncept osobne považujem za jeden z najšikovnejšie implementovaných a najlepšie živených mýtov v jazykovej výučbe. Tento mýtus je pomerne komplexný a sedí na hrubom nánose ďalších pseudovedeckých názorov a polonezmyslov o učení (sa) jazyka.

*V jazykovej výučbe sa pod týmto pojmom rozumie edukátor angličtiny, ktorý sa narodil v anglicky hovoriacej krajine.

Veď napríklad:

  • ľudia sa neučia jazyk od niekoho, ľudia sa učia cudzí jazyk predovšetkým sami, alebo pod vedením niekoho.
  • native speaker angličtiny sa hneď nerovná učiteľ angličtiny, rovnako ako native speaker slovenčiny sa hneď nerovná učiteľ slovenčiny
  • dospelí ľudia sa cudzí jazyk v žiadnom prípade neučia automaticky a prirodzene ako sa deti učia jazyk materinský
  • cudzí jazyk sa učíme fundamentálne inak, ak už raz hovoríme nejakým iným materinským jazykom
  • náš materinský jazyk má dramatický vplyv na osvojovanie si cudzieho jazyka (v jazykovede sa tento jav nazýva interferencia), a žiaden native speaker na tom nič nezmení
  • native speaker nemá vplyv na postupný charakter učenia sa cudzieho jazyka, postupný rozvoj slovnej zásoby a postupnú zmenu konceptuálnych štruktúr v našej mysli
  • native speaker nemá vplyv na našu výslovnosť, pokiaľ sami nepochopíme a cieľavedome netrénujeme ovládanie našich orgánov reči
  • pokiaľ si slovíčka nebudeme opakovať, native speaker nezariadi, aby sme si ich zázračne zapamätali
  • native speaker nedokáže zariadiť, aby sme hovorili bez chýb
  • native speaker nehovorí vašim jazykom a nerozumie, prečo robíte chyby, ktoré robíte, a rozprávate, ako rozprávate

Týmto v žiadnom prípade nechcem povedať, že anglickí native speakeri nemajú čo vo výučbe cudzích jazykov ponúknuť. Určite majú. No niekedy mám pocit, že nejeden Angličan, ktorý prišiel na Slovensko, nevedel kam z konopí, a tak začal učiť angličtinu, sa musí cítiť ako Alica v krajine zázrakov. Nielenže sa na Slovensku zo dňa na deň dostal do stavu učiteľského, ľudia ho tu majú za edukačného poloboha, ktorý rozkáže dažďu, vetru, a sú ochotní si za jeho “bájne čary” neraz mastne priplatiť.

Ak nejaká škola tvrdí, že je lepšia, lebo “má” native speakerov, je to, akoby tvrdila, že je lepšia, lebo niektorí z jej učiteľov majú modré oči. Kvalita jazykovej školy nemá absolútne nič spoločné s tým, kde sa jej jazykoví tréneri narodili. Ako v každej inej profesii, aj vo vyučovaní jazykov ide predovšetkým o harmonický amalgám teoretických vedomostí, praktických zručností a osobnostných predpokladov. Keď niekto naznačuje, že anglický “nejtivspíkerizmus” je zárukou kvality učiteľa či samotnej výučby angličtiny, buď zámerne zavádza, alebo úplne nerozumie didaktike cudzieho jazyka.

Nik vás nenaučí toľko, koľko vám my vieme sľúbiť

Ak ma niečo moja dlhoročná prax naučila, tak je to zistenie, že ľudia neradi vynakladajú úsilie na učenie. Vymýšľajú, ako nemajú čas (vraj ani 5 minút denne), hľadajú všakovaké spôsoby ako ospravedlniť, že sa angličtine nevenujú. Niektorí sa vydajú na hrboľatú cestu vkladania slepej dôvery do priamočiarych a jednoduchých riešení.

Ak znie niečo príliš dobre, aby to bola pravda, zrejme to pravda nebude. Ak jazyková škola tvrdí, že stačí 45 minútová hodina angličtiny týždenne, a vy nemusíte robiť doma nič, a aj tak sa budete dramaticky zlepšovať – (nech mi dámy a páni odpustia) je to hlúposť.

Pozor na priveľmi ľúbivé marketingové heslá. Ich primárnym poslaním nie je šíriť myšlienku čestnosti, ale zaháčkovať zmäteného angličtinychtivého zákazníka. Manažéri jazykových škôl dobre vedia, že mobilita medzi jazykovkami je veľmi malá. Ak sa niekto do jednej jazykovky prihlási, často tam ostane roky bez toho, aby sa po nejakom čase unúval svoju spokojnosť s jazykovou školou zosumarizovať a zhodnotiť.

Podobne to môže byť aj s vekom, veľkosťou či ďalšími atribútmi, ktorými sa školy prezentujú. To, či je škola stará, veľká, vysoká alebo bystrozraká, nemusí mať ešte výpovednú hodnotu vo vzťahu k jej kvalite.

Dlhoročné pôsobenie školy na trhu, či jej veľkosť sú určite zaujímavé atribúty a nesporne stoja za zmienku, no môžu podliehať značnej variabilite. Za tri či štyri dekády sa školou premelie značné množstvo učiteľov s rôznymi kvalitami. To čo platilo včera môže byť dnes úplne inak. Rovnako môže byť výzva konzistentne zabezpečovať potrebný húf schopných učiteľov pre megaškolu.

Bolo by ideálne, keby mali záujemcovia o jazykovú výučbu možnosť oboznámiť sa nejakým spôsobom s človekom, ktorý bude viesť ich jazykový kurz. Je výborné, ak má jazyková škola na stránke profily svojich učiteľov, prípadne aj informácie o ich výstupoch, projektoch, výučbe – jednoducho čokoľvek, čo by potencionálnemu klientovi pomohlo pri rozhodovaní a aspoň naznačilo piliere čistej “bezheslovitej” kvality jazykovky. Kvalita sa predsa ukrýva v individualitách, je dobré ich najskôr trochu spoznať. Niektoré jazykové školy však držia v tomto smere prísneho bobríka mlčanlivosti. Nanajvýš sa dozviete mená učiteľov. Čo z toho?

Už desaťročia sa na Slovensku tvárime, že je úplne v pohode, ak sa kupovanie jazykového kurzu podobá kupovaniu mačky vo vreci.

Ja som názoru, že súkromná jazyková výučba sa nedá vždy robiť inkognito. Na rozdiel od štátnych škôl, tu sa klienti nemusia riadiť pravidlom “Uspokoj sa s tým čo ti dávajú”. Už desaťročia sa na Slovensku tvárime, že je úplne normálne, ak sa kupovanie súkromného jazykového kurzu podobá kupovaniu mačky vo vreci.

Investujte rozumne

Tak či onak, s určitosťou možno povedať, že na slovenskom trhu súkromnej jazykovej výučby existuje množstvo skvelých jazykoviek a výborných učiteľov anglického jazyka. Nájsť ich v tom mori subjektov ponúkajúcich výučbu – to môže dať zabrať.

S výdobytkom dnešného online marketingu sa každá škola dokáže tváriť ako tá najlepšia. Štatisticky je to však nemožné, a kvalitatívne rozdiely jazykových kurzov súkromných jazykových škôl budú skôr pravidlom ako výnimkou.

Či ste jednotlivci alebo firmy, do jazykového vzdelania budete musieť investovať úsilie, čas a v neposlednom rade aj isté finančné prostriedky. Každá z uvedených náležitostí je limitovaná, a preto aj v prípade vzdelania platí – “Investujte rozumne.”