Ako si rozumne vybrať jazykovú školu

Keďže schopnosť ovládať cudzí jazyk sa v posledných desaťročiach stala nevyhnutnosťou, ale aj tak trochu „in“, súkromné vyučovanie jazykov sa nám pomaličky pretransformovalo na biznis. Vydavateľstvá produkujú publikácie ako na bežiacom páse. Školy sa predbiehajú v zavádzaní všakovakých metód, ponúkajú nekonečné množstvo produktov, sľubujú podozrivo dobré výsledky za ešte podozrivejšie krátky čas.

Nečudo, každý si chce odkrojiť z koláča potencionálnych zákazníkov. Keď si urobíte letmý internetový prieskum jazykových škôl vo vašom okolí, učíte narazíte na nemalé množstvo subjektov vyučujúcich jazyky, z ktorých každá tvrdí, že práve ona je tá naj. Ako sa zorientovať v mori jazykových škôl? Možno nijako.

Výber jazykovej školy je nepochybne dôležitým rozhodnutím, a preto sa zaiste oplatí nepodľahnúť živelnosti, na moment sa zastaviť, nadýchnuť sa a zamyslieť nad viac či menej dôležitými faktormi, ktoré budú do nemalej miery ovplyvňovať váš jazykový pokrok v najbližších mesiacoch, rokoch či dokonca desaťročiach.

Kvalita, kvalita, kde ťa ľudia berú…

Hádam nenájdeme jazykovú školu, ktorá by na svojej stránke netvrdila, že nie je kvalitná a nemá kvalitný tím a neposkytuje kvalitné vzdelávanie. Opačné tvrdenie by dozaista znamenalo nezmyselnú marketingovú samovraždu. Samopopisy jazykoviek na internete však treba brať s rezervou. Pojmy ako “individuálny, profesionálny prístup, kvalitný tím lektorov, priateľská atmosféra, …” sa stali už akousi povinnou jazdou. Sú používané tak často, že takmer načisto zprázdneli. Kvalita je pojem veľmi a subjektívny, čo dáva priestor jeho viacerým interpretáciám.

…učí vás kvalitný tím vyškolených lektorov

Každá škola má kvalitný a vyškolený tím profesionálov. Teda aspoň tak tvrdí. Netreba sa však uspokojiť iba s tvrdením prezentovaným na webe. Ono totižto aj „tím“ je veľmi abstraktný pojem. Tím nie je akási jednoliata entita, ktorá sa raz či dvakrát za týždeň dotrmáca do triedy a bude vás učiť angličtinu. Vždy ide o jediného človeka, jedného člena tímu, ktorý sa pred vás postaví a vy ste vydaní napospas jeho profesionalite. Kvalitný tím je kvalitný len preto, lebo ho tvoria kvalitní odborníci. Jazyková škola by sa tiež nemala na svojej stránke zabudnúť zmieniť a nositeľoch tejto kvality. Osobne by som chcel konkrétne vedieť, kto ma bude učiť.

Rovnako svojvoľne sa používajú termíny “kvalifikovaný” a “vyškolený”. Každý si to vysvetľuje po svojom. Možno sa niekto bude čudovať, no pre jazykovú školu dnes nie je ľahké zohnať kvalitného učiteľa. Je rozdiel “učiť” angličtinu a byť profesionálny učiteľ, ktorý sa rozumie tomu čo robí po praktickej a teoretickej stránke a ďalej sa vzdeláva. Počas môjho doterajšieho pôsobenia ako jazykový kouč som, bohužiaľ, stretol len pár skutočných jazykárov – učiteľov srdcom, dušou a rozumom. Možno mám vysoké nároky. A možno študenti majú nízke.

Za kvalifikovaného učiteľa nepovažujem človeka, ktorý prešiel jednotýždňovým kurzom. Na akom teoretickom, či praktickom základe takýto učiteľ prijíma každodenné rozhodnutia ako viesť výučbu? Akú validitu majú výučbové stratégie, ktoré takýto učiteľ každodenne uplatňuje?

Samozrejme, ani univerzitné vzdelanie (pracoval som tam, nebol som omámený úrovňou) nie je zárukou kvality. Človek sa dokáže naučiť mnoho vecí počas vykonávania učiteľského povolania, ale prax, s ktorou sa ľudia radi oháňajú, ide ruka v ruke s teoretickou odbornosťou. Prax nevychádza z praxe. Prax vychádza z teoretických poznatkov.

Netvrdím, že ak učiteľ nemá formálne vzdelanie, hneď ho to diskvalifikuje. Vzdelanie učiteľa sa pre mňa nerovná len škola, univerzita, seminár … Ja som tituloslepý. Tie písmenka, ktorými si radi zdobíme mená dávno stratili zmysel. Skutočné nadanie pramení z toho, čo človek robí doma, učiteľ, študent, to je úplne jedno.

Neverte vždy táraninám o kvalite tímu. Vy ako potencionálny klient nemáte možnosť objektívne zhodnotiť kvalitu celého tímu lektorov,keď si vyberáte školu. Ľahko sa chváli niečím čo nedokážete verifikovať. Zaujímajte sa o to, kto konkrétne vás bude učiť. Preťuknite si ho/ju na internete, u známych, u iných študentov … . Z dlhodobého hľadiska sa vám to môže vyplatiť.

Nonsense load

Niekedy je celkom dobré použiť aj zdravý sedliacky rozum. Niektoré jazykové školy majú na stránkach a rôznych formách svojej prezentácie čosi, čo by som nazval zaťaženosť nezmyslami (nonsense load). Čím je zaťaženosť nezmyslami vyššia, tým je v mojich očiach škola podozrivejšia. Mám na mysli hlavne heslá, frázičky – háčiky pre ľudí, ktorí stále veria, že koláče budú bez práce.

Dovoľte mi spomenúť aspoň pár hitov mojej súkromnej hitparády poloprávd či nezmyslov.

„Naša metóda je najlepšia“

Človek je pripravený uveriť kadejakým nezmyslom, ak mu poviete, že pre dosiahnutie výsledkov nemusí robiť nič, alebo veľmi málo.

“Naša metóda je najlepšia” je časté marketingové heslo, ktoré je možné použiť len a len z toho dôvodu, že žiadna metóda nie je najlepšia. Keby bola jedna metóda najlepšia, všetci by sme veľmi dobre vedeli, ktorá to je, lebo by ňou vyučoval každý. Mnoho komerčných metód bolo navrhnutých ako obchodný model s predajom vlastných učebníc a preskriptívnym (rozumej obmedzujúcim) súborom metodických pravidiel. Tieto metódy však väčšinou v porovnaní s iným „nemetódovým“ spôsobom vzdelávania neprinášajú nič, z čoho by sa študentovi zatočila hlava a spadla sánka. Na začiatku sa tieto metódy tvária veľmi odlišne a tajuplne. Postupne sa ich čaro vytratí a začnú sa podobať na “normálne” učenie. Človek je pripravený uveriť kadejakým nezmyslom, ak mu poviete, že pre dosiahnutie výsledkov nemusí robiť nič, alebo veľmi málo.

Najlepšia  metóda jednoducho neexistuje tak ako neexistuje jeden typ študenta. A preto každá z metód môže byť najlepšia a rovnako najhoršia. A vôbec, sama metóda (nemýľme si s metodikou)  zrejme nebude tým rozhodujúcim aspektom učenia sa jazyka. Nezmeňte pátranie po dobrej jazykovke na hon na metódu. Metóda za vás žiadnu robotu nespraví, ak nepridáte ruku (alebo rovno aj dve) k dielu.

“Keď niekomu to ide akosi ľahšie…” poviete si. Áno, tí najlepší študenti možno disponujú mixom priaznivých vlastností pokiaľ ide o učenie sa jazyka. Ak aj nejaký jazykový talent existuje (o čom pochybujem) nič on nebude platný ak sa nepestuje. A predsa, na stránkach niektorých jazykoviek čítame „U nás sa učíte bez domácich úloh“. OK, ani ja nedávam domáce úlohy tak často, ako by som mal. Ak si však niekto myslí, že sa plynule naučí jazyk počas 60 minút za týždeň, a doma nemusí robiť nič, je na omyle.

Veľké veci sú súčtom úplne malých vecí a zmien. Začnite v malom. Netreba sa bifliť angličtinu – ja som to nikdy nerobil a robiť nebudem. Zmeňte si menu v telefóne, v televízore, pri vyťahovaní peňazí z bankomatu si zvoľte angličtinu – malé veci, jednoducho sa obklopte angličtinou.

„S nami sa budete učiť tak, ako sa malé deti učia svoj materinský jazyk.“

Táto frázička sa stala akousi mantrou v didaktike jazyka, a podľa mňa je to len ďalší nezmysel. Niektorí učitelia a mnohí rodičia dookola tvrdia, že deti nasávajú jazyk ako špongia, a treba u nich začať s jazykom čím skôr a púšťať im rôzne nahrávky a oni sa automaticky naučia jazyk. No, ono to nie je také jednoduché a priamočiare, ako by sa všeobecne chcelo. Veď sa nad tým zamyslime. Keby to tak bolo, tak deťom kúpime pár CD, pustíme nejaké videá z YouTube a všetci budú rozprávať plynule akýmkoľvek jazykom budú chcieť. Realita nás však každodenne presviedča o opaku. Bežné slovenské deti žijúce na Slovensku (nie z bilingválnych rodín) sa nikdy nebudú “nasávať” angličtinu tak prirodzene ako svoj materinský jazyk.

„Máme výlučne native speakerov. Len u nás sa učíte skutočnú angličtinu.“

Preč sú časy, keď bola dobrá angličtina výsadou Angličanov, Američanov a podobne, a keď väčšiu časť slovenských učiteľov angličtiny tvorili, pri všetkej úcte, “prekvalifikovaní” učitelia ruštiny. Situácia, kedy sa Slovák pracujúci pre francúzsku firmu učí angličtinu, aby sa dohovoril s Japoncom, ktorý pracuje pre firmu v Nemecku, je oveľa bežnejšia (samozrejme, národnosti sa líšia) ako tá, že sa niekto učí, aby sa dorozumel s Angličanmi či Američanmi. Rovnako sa už jazyk neučíme, aby sme sa integrovali do spoločnosti anglicky hovoriacej krajiny.

Angličtinu sa dnes učíme ako medzinárodný dorozumievací jazyk (lingua franca). Aby ste sa naučili po anglicky, nepotrebujete, aby vás  učila britská kráľovná. Bežný Slovák žijúci a pracujúci na Slovensku sa len sotva naučí po anglicky ako rodený Angličan. V mnohých prípadoch to nie je ani potrebné či žiadúce. Neodpisujte učiteľa len preto, že sa nenarodil v Londýne. Aj vo vašom meste určite nájdete kvalifikovaných profesionálnych jazykárov, ktorý majú vynikajúce jazykové znalosti, vhodné osobnostné predispozície, sú teoreticky a prakticky výborne pripravení a skúsení a dokonale vedia uspokojiť potreby slovenských študentov anglického jazyka.

Angličan/Američan/Austrálčan … ovláda angličtinu ako materinský jazyk nielen preto, že od narodenia v krajine vyrastal. Je to jazyk, ktorý ho identifikuje, je neoddeliteľnou súčasťou jeho identity, a zaručuje mu plnú integráciu do a príslušnosť k danej komunite. Angličtina rodeného Angličana, čo do účelu, nie je, a nikdy nebude, tá istá angličtina, ktorú sa snažíme naučiť na Slovensku.

My sme Slováci, pre nás je angličtina nástroj dorozumievania sa s okolitým svetom, a slovenčina je tým integrujúcim a komunikačným nástrojom. Klásť si pri výučbe za vzor angličtinu nejakého Angličana je síce cnostné, no pri všetkej úcte, pre bežného slovenského študenta neodsiahnuteľné.

Lákanie na native speakerov sa zakladá na pomýlenom názore, že jazyk sa učíme automaticky imitovaním, a že od native speakera zázračne odkopírujeme jazyk, postupne sa na nás nalepí a začneme hovoriť jeho “skutočnou” angličtinou. Mňa a tisíce ďalších študentov angličtiny žiaden native speaker neučil a nemám pocit, že by som hovoril nejakou fiktívnou formou angličtiny.

Niektoré školy naznačujú, že sú dokonca lepšie, lebo tam učia native speakeri. Podľa mňa je to ako tvrdiť, že jazykovka je dobrá lebo jej učitelia sú vysokí alebo, že majú modré oči. Každý kvalitný a profesionálny učiteľ angličtiny by mal mať perfektnú znalosť tohto jazyka. To je bez debát. Existuje celá paleta iných zručností, vedomostí a povahových čŕt, ktorá je neporovnateľne dôležitejšia.

Áno určite sú native speakeri, ktorým zapasoval učiteľský chlebík. Môže byť obsahujúce mať možnosť sa porozprávať sa s niekým, pre koho je jazyk, ktorý sa učíme, jazykom materinským. Sám som už stretol native speakerov, ktorí na Slovensku našli v učení svoju novú profesiu a ide im to. Je však absolútne scestné a nepravdivé tvrdiť alebo naznačovať, že sú to lepší učitelia len preto, lebo angličtina je ich rodný jazyk. Nemýľme si jazyk s chrípkou. Na rozdiel od nej, jazyk nie je možné len tak od niekoho „chytiť“. Jazyk sa učíme postupne, precvičujeme ho ako šport, či hru na klavír. O kvalite jazykového kouča, učiteľa hudby či športového trénera rozhodujú úplne iné parametre ako jeho pas.

“V našej jazykovej škole nerobíme ….”

Nezriedka tiež pozorujem, že jazyková škola pri opise svojej metodiky spomenie nielen to, čo v rámci nej uplatňuje, ale aj to, čo (vraj) principiálne nerobí. Ide napríklad o veci typu: “Žiadne vysvetľovanie gramatiky”, “Slovenčina je striktne zakázaná”, “Žiadne nudné čítanie” a podobne.

Ono, pre myseľ unaveného, pracujúceho človeka – študenta to znie ako balzam. Fajn, žiadna gramatika. Fajn, žiadne čítanie. Výskum však hovorí, že implicitné (nepriame) osvojovanie si gramaticky je pomalé a nedokonalé, že sem tam gramatické pravidlo pomôže. Výskum jasne dokázal, že preklad vo vyučovaní jazyka veci len urýchli (ak je používaný s rozumom a cieľavedomo). A vôbec, preklad, hlavne v začiatkoch, sa nedá len tak zastaviť. To by sme museli prestať myslieť. Čítanie je skvelým odrazovým mostíkom pre konverzáciu a studňou nových slovíčok. Mňa ako študenta by zaujímalo, aký dôvod má daná škola, že ma takpovediac oberá o tieto veci (teda okrem toho, že sa to dnešnému Homo spekulantus dobre počúva a lebo nerobenie toho či onoho je momentálne “in”).

Pri výbere jazykovej školy je tiež dobré zohľadniť aj to, ako sa sama prezentuje. “Presnorte” sa webstránkou jazykovky, ktorá vás zaujala, aby ste získali prehľad o výučbe, ako sa odborne angažuje, čo sa na stránke hovorí o metodike výučby, ako prezentuje svojich lektorov a ako je organizovaná jej výučba.

Čo sa týka veľkosti skupín, ťažko povedať, či je lepšie vybrať si skupinovú alebo individuálnu výučbu. Je to skôr o individuálnej preferencii, osobnosti ale aj dostupnosti finančných prostriedkov. Môj skromný názor by bol taký, že 8 ľudí v skupine je už veľa. Z hľadiska príjmov pre školu je super mať plné 8-členné skupiny, a ani študent vtedy neplatí žiadne horibilné sumy. Zdanlivo je v tomto prípade aj baran aj vlk spokojný. Je však na každom, aby si vyhodnotil, kedy sa začína tlačiť na limity efektivity. Ako jazykový lektor som nikdy nemal dobrý pocit z viacčlenných skupín hlavne v spojitosti s ich efektivitou. Áno menej ľudí – vyššie školné, no často platí, že len za trochu viac peňazí sa dá dostať viac muziky. Niekedy pár eur naviac dokáže podstatne zvýšiť efektivitu výučby tým, že sa okreše počet ľudí v skupine (v prípade, že máte záujem o skupinovú výučbu).

Ak máte možnosť, “omrknite si” materiály, z ktorých sa budete učiť.

Ide hlavne o to, aby učebnica bola obsažná, aby poskytovala veľa priestoru na komunikáciu. Prípadné doplnkové materiály vo forme DVD, internetového laboratória, či nástrojov pre digitálne vyučovanie v triede sú poväčšine plusom. Pozor na učebnice, kde väčšinu priestoru strán zaberá obrázok alebo nejaká grafika. Obrázky a fotografie v knihách sú fajn, lebo plnia stimulujúcu funkciu a napomáhajú obrazotvornosti, no pomer obrázok verzus text, by nemal byť v prospech grafických elementov. Ja by som veru z takej knihy učiť nechcel.

Rovnako si nezabudnite prečítať obchodné podmienky, aby ste vedeli, kedy máte nárok na náhradu a na vrátenie peňazí v prípade vzniku udalostí, ktoré vám zabránia navštevovať kurz. Tu opäť platí, že slušná jazykovka sa vám vždy bude snažiť vyjsť v ústrety.

Ak potrebujete certifikát, uistite sa, že škola má právo vydávať certifikáty typu, ktorý potrebujete. Je dobré, ak škola poskytuje doplnkové služby vo forme klientskej zóny, kde si môžete pozrieť, čo sa na hodine preberalo, vašu dochádzku či dochádzku zamestnancov vašej firmy, prípadne si stiahnuť preberanú slovnú zásobu (ak učiteľ vedie jej evidenciu).  Zaujímavým bonusom je aj knižnica, kde si študent môže požičať materiál na čítanie, a tak zveľaďovať angličtinu aj mimo triedy (hlavne tam sa rodí talent a zveľaďuje jazyk). Nezanedbateľným prvkom sú aj priestory. Na zvýšenie retencie naučeného môže mať vplyv aj prostredie, kde učenie prebieha. Pozrite si fotky miestností, kde sa vyučuje, prístup a možnosti parkovania.

Ak by som mal vytvoriť vlastný rebríček dôležitosti aspektov pri výbere školy, vyzeral by asi takto:

  1. Chcem sa naozaj učiť jazyk. Bude si to vyžadovať úsilie. Ak sa chcem učiť jazyk, načo? Mám dostatočnú motiváciu? Budem si vedieť nájsť čas? Na čom konkrétne chcem pracovať?
  2. Kto ma bude učiť? Akého lektora by som chcel/a? Kto sú lektori v jazykovej škole, ktorá ma zaujíma? Viem nejako zistiť, či sú naozaj kvalifikovaní?
  3. Ako sa v škole vyučuje, aká je metodika výučby v danej škole (nemýľte si metodiku s jednou metódou). Aké sú princípy vyučovania v tejto škole?
  4. Koľko ľudí je v skupine? Koľko stojí kurz? Kto zabezpečuje učebné materiály? Akého charakteru sú učebné materiály?
  5. Na čo sa ma snaží daná škola nalákať (úprimne, každá škola sa vás snaží na niečo nalákať)? Čo z toho znie ako nezmysel, prípadne prázdny sľub?
  6. Kde sa budem učiť? Mám kde parkovať? Bude o mňa postarané z administratívneho hľadiska?
  7. Ponúka škola nejaké doplnkové služby, ktoré by mi pomohli ešte viac sa zlepšovať v jazyku?
  8. Čo hovoria obchodné podmienky? Aké sú moje práva a povinnosti? Ako sa dá platiť?

Vybrať si dobrú jazykovú školu je niekedy celkom lotéria, hlavne keď človek nemá s čím porovnávať. Pri výbere jazykovej školy vám teda prajem šťastnú ruku. Nezriedka je to rozhodnutie dlhodobejšieho charakteru, ktoré aj niečo stojí. Je preto dobré k výberu jazykovej školy pristúpiť racionálne a triezvo zhodnotiť všetky za a proti – nepochybne sa to oplatí.

Leave a Comment