5 tipov, ako si sami študenti dokážu zefektívniť hodinu angličtiny

1. Nebuďte netrpezliví.

Stáva sa na hodinách viac než často, a to pri akomkoľvek leveli, že študenti hovoria nejaký príbeh, anekdotu, príhodu, ktorá sa im stala. Začnú pekne disciplinovane po anglicky, dostanú sa do stredu príbehu, a tu zrazu počujem: „Ale zvyšok už MUSÍM dopovedať po slovensky.“ Ani ich nestihnem zastaviť, tak rýchlo vysypú zvyšok, a na konci ich rozprávania zistím, že v tejto druhej polovici nebolo nič, ale fakt absolútne nič ťažké na preklad. Tak ich teda pekne vrátim naspäť do polovice a príhodu mi dopovedia po anglicky. Bez akýchkoľvek ťažkostí, samozrejme, čo si napokon aj sami uvedomia…

Kde bol teda problém? No jedine v nedostatku trpezlivosti. Nebuďte netrpezliví. Tak, ako ste svoje rozprávanie začali – pekne pomaličky po anglicky, sa prepracujte k jadru a následne aj k záveru. Či ste začiatočník, stredne alebo vyššie pokročilý, vydržte až do konca. Nič a nikto vás na vašej hodine nesúri. Je to váš čas na angličtinu. Neukrajujte si z neho. Slovenčinu vypustite z hlavy. Verte mi, bude to pre vás pocit oveľa väčšieho zadosťučinenia, keď sa vám všetko aj s pointou podarí svojpomocne povedať v cudzom jazyku. Čo tam po tom, že to možno bude trvať dvakrát dlhšie, ako po slovensky! Každým príbehom sa to bude len zlepšovať a zrýchľovať.

2. Buďte samostatní a neprehliadajte.

Opäť na hodine o niečom rozprávate. Veď to je pointa celého kurzu – naučiť sa komunikovať v cudzom jazyku. Ste uprostred vety a zrazu zistíte, že neviete, ako sa jedno konkrétne slovo povie po anglicky. A tak vo vás zase zaúraduje slovenčina: „We were in Istanbul, so we decided to visit … mmm, ako sa povie mešita?

Po prvé, na hodinách simulujeme skutočné životné situácie, do ktorých sa môžete kedykoľvek dostať, a precvičujeme si, čo v nich povedať, ako v nich po anglicky reagovať. Keď sa vyskytnete v zahraničí a budete sa rozprávať s cudzincom, asi mu nepoviete „I was in Istanbul and visited… ako sa povie mešita?“ Namiesto toho vám logicky napadne opísať mu túto budovu inými slovami tak, aby pochopil, čo chcete povedať. Vynikajúce riešenie. TO ISTÉ robte aj na hodine. Simulujte reálnu situáciu a buďte samostatní, nespoliehajte sa na lektora – ten s vami na vašej dovolenke či pracovnej ceste nebude. Budete odkázaní sami na seba. Na hodine skúste teda predstierať, že váš lektor nerozumie ani slovo po slovensky, a tým pádom jediná cesta, ako sa k danému anglickému slovu dopracovať, je vysvetliť mu ho.

Po druhé, povedzme, že ste sa riadili tipom z predošlého odseku a na neznáme slovo ste nepoužili slovenčinu, ale ste ho dôkladne popísali v angličtine. Super, máte bod za snahu. Lektor vie, o čo ide, a tak vám pomôže, preloží ho do angličtiny. No vy len kývnete hlavou, niekedy si nedáte ani len námahu ho po ňom zopakovať, a v rozprávaní pokračujete. Nové slovko upadá do zabudnutia… OK, nepopieram, že si rozprávaním precvičujete plynulosť, ale prečo si zároveň aj nebudovať slovnú zásobu? Je to, ako keď vám v novom zamestnaní šéf ponúkne používať zadarmo firemný laptop aj mobil, a vy mobil odmietnete… Prečo by ste to robili – nevyužiť benefit, ak môžete?

Tak je to aj na hodinách. Ak budete nové slová len prehliadať, nebude sa vám rozširovať slovná zásoba. Pretože to, nanešťastie, nie je tak, ako si to veľa ľudí hovorí – časom sa na mňa tie slová nalepia. Nie. Nič sa na vás nenalepí, kým to na seba nebudete lepiť sami. Pero do ruky a zapísať si nielen izolovaný výraz a jeho preklad, ale najlepšie aj vetu, ktorá ho bude obsahovať. Takto si ho oveľa ľahšie zapamätáte, a navyše uvidíte, ako sa používa a funguje v kontexte. Matematicky povedané, platí tu nepriama úmernosť: čím menej budete nové slová prehliadať, tým väčšiu šancu bude mať vaša slovná zásoba na rast.

3. Počúvajte ušami, nie očami.

Pri posluchových cvičeniach ide o to, aby ste si napočúvali prirodzenú anglickú výslovnosť, melódiu reči a intonáciu. Veľmi sa líši od tej slovenskej. Niet teda divu, že trvá roky, kým si zapnete film po anglicky a dokážete pri ňom relaxovať a rozumieť, o čo ide bez toho, aby vám dole na obrazovke bežali titulky, ktoré si musíte krvopotne prekladať.

Pri týchto posluchových cvičeniach je veľmi dôležité venovať sa len jednej aktivite, a to je v prvom rade sústredené počúvanie. Po prvom prehratí a možnom zosumarizovaní, o čom bolo, zväčša nasleduje cvičenie s podrobnejšími otázkami zameranými na detaily, ktoré si študenti najprv prečítajú, a až potom lektor nahrávku pustí druhýkrát. Jednoduchý proces, ktorý funguje. Mnohí študenti sa však dopúšťajú tej chyby, že si počas prvého prehrávania posluchového cvičenia, kedy majú len pozorne počúvať, „nadbiehajú“ čítaním si už ďalšej úlohy, ktorá v knihe nasleduje. Opäť – netrpezlivosť žiadne ruže neprináša.

Aký je potom výsledok? Nielenže im ujde pointa celej nahrávky, ale ešte sú aj úplne mimo ohľadne detailov, na ktoré sa pýta druhé cvičenie. Je to z dôvodu, že sa sústredia len na izolované slová, ktoré si v tomto cvičení prečítajú, a ako náhle ich v posluchu začujú, usúdia, že daná veta je správna. Vo väčšine prípadov sú ale tieto nahrávky robené tak, aby „nachytali na hruškách“ presne tento typ študentov, ktorí počúvajú očami, nie ušami, inými slovami sa nesústreďujú na význam celku, ale na význam jednotlivých slov, čo vedie k zlyhaniu. Nebuďte jedným z nich. Počúvajte ušami, nie očami.

4. Vydržte, text sa vysvetlí sám.

Cvičenia zamerané na čítanie sú pre niektorých študentov zábava, pre iných zas katastrofálna nuda. Ak sa však na hodinách robia striedmo, nemôžu uškodiť. Precvičíte si nimi čítanie v cudzom jazyku, plus máte šancu vidieť, ako sa jednotlivé slová píšu (niekedy písaná forma dokáže riadne prekvapiť).

Jedna z vecí, ktorým by ste sa mali počas čítania textu určite vyhnúť, je zaseknúť sa v strede vety na slovíčku, ktorému nerozumiete. Zaseknúť sa, ostať stáť a rozmýšľať, resp. začať diskutovať alebo pýtať sa spolužiakov či lektora, čo to slovo znamená… Len tým stratíte niť. Do tretice zopakujem ešte raz: buďte trpezliví. Dočítajte nielen vetu, ale aj celý text až do konca. Vo väčšine prípadov nám kontext, v ktorom je slovo zaobalené, sám vysvetlí jeho význam. Ak aj nie úplne do bodky, dá nám určite aspoň približnú predstavu, čo daný výraz môže znamenať. Takto sa stanete samostatnejším čitateľom, ktorý dokáže čítať medzi riadkami a prísť na význam slova ja bez pomoci iných. Nepopieram, že je dobré si napokon u lektora overiť, či ste význam slova pochopili správne, no skúste si dať najprv tú námahu a potrápte sa – čítajte text s porozumením až do konca a nechajte ho, nech sa vysvetlí sám.

5. Pýtajte sa.

Na hodinách rozprávajte tak veľa, ako sa len dá. Neobmedzujte svoju odpoveď len na „yes“ alebo „no“. Odpovedajte celou vetou. Vždy svoje názory odôvodňujte. A v neposlednom rade sa pýtajte. Pýtajte sa svojich spolužiakov, kde, kedy, ako, prečo robili to, čo hovoria, že robili. Ak ste individuálny študent, tak tieto otázky adresujte svojmu lektorovi. Naopak, dobrý lektor nabáda individuálneho študenta, aby sa pýtal sám seba. Zo začiatku si možno budete pripadať ako schizofrenický pacient, ale zvyknete si. Výsledok za to určite stojí.

Lebo, povedzme si na rovinu, v reálnom živote sa asi toľko pýtame, koľko aj oznamujeme. A zatiaľ čo s oznamovacou vetou nebýva až taký problém, poskladať správne anglickú otázku je niekedy tvrdší oriešok, ako by ste sa nazdali – použitie pomocného slovesa, prevrátený slovosled, a ak sa k tomu ešte náhodou pridá zápor, nie vždy to dobre dopadne. Preto je potrebné si tvorbu otázok ustavične precvičovať, či už na iných alebo na sebe.

1 komentár k “5 tipov, ako si sami študenti dokážu zefektívniť hodinu angličtiny”

Nie je možné pridávať komentáre.