10 rád, ako sa učiť anglické slovíčka

So zlou gramatikou vám bude takmer každý rozumieť. Bez slovíčok to nepôjde. Mnohí študenti však nie sú pri učení slovíčok dostatočne proaktívni. Len sedia a počúvajú s vierou, že sa na nich anglické slovíčka nejako “nalepia” Zapamätanie slovíčok na prvé počutie sa však pohybuje iba niekde okolo 4-6%.

Ďalší typ študentov sú tzv. „scribbleri“, študenti, ktorí hodinu zapíšu štósy papierov, no tam sa ich snaha bohužiaľ končí. V ich prípade ide tiež zväčša len o systém prekladových alternatív typu anglické slovo – slovenský preklad (car-auto).

Proces učenia je však časovo náročnejší, predovšetkým v krajine, kde si nové slovíčka nemáme možnosť precvičiť v reálnom živote. Slovíčka sa treba učiť informovane (učím sa, čo je na mojej úrovni podstatné), strategicky (viem, aký spôsob mi vyhovuje a pravidelne ho uplatňujem) a aktívne (slovíčka sa snažím použiť pre potreby komunikácie).

Nižšie uvádzam 10 tipov, ktoré vám pomôžu pri zefektívnení procesu učenia sa nových slovíčok v angličtine.

Buďte absurdní a mozog vás odmení

Mnemonické pomôcky pri učení sa nových slovíčok využívajú vizuálny element, našu predstavivosť a náš materinský jazyk. Ak si napríklad chceme zapamätať slovo „conspicuous“ (nápadný, jasný, zrejmý), musíme nájsť slovenské slovo, ktoré sa nám podobá na slovo, ktoré sa chceme naučiť.

Mne sa „conspicuous“ podoba na slovenské slovo „konšpirácia“. Teda veta Konšpirácie nie sú nápadné. (Conspiracies are not conspicuous.) by mi mohla pomôcť zapamätať si význam slová conspicuous. Rovnako by mohlo pomôcť slovo perkelt na zapamätanie si slovíčka perk atď. Vaše vytvorené vety môžu byť absurdné, to vôbec nevadí – práve naopak, mozog miluje absurdné vety/veci a ochotne si ich zapamätá.

Je efektívnejšie, ak si vety s kľúčovým slovom vytvárate sami a nepreberáte ich od svojho učiteľa, z internetu, či od iného študenta. Každému bude anglické slovo pripomínať niečo iné.

Hoci je toto trochu prácnejšia technika učenia sa slovíčok, existuje mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú užitočnosť tejto techniky v praxi. Čas, ktorý venujete tomuto spôsobu učenia sa, sa vám s veľkou pravdepodobnosťou vráti v podobe lepšieho zapamätania si slovíčok.

Kartičky a Frayerov model

Pre niektorých ľudí učiacich sa jazyk je však komplikované vymýšľať si kľúčové slová, ktoré sa im podobajú na anglické slová, a pre tých je tu rovnako efektívna metóda učenia sa nových slovíčok pomocou fyzických kartičiek, alebo kartičiek v aplikácii Anki. O podrobnejšom popise, ako kartičky používať, sa dočítate v tomto článku.

Pre slová, ktoré sa vám učia ťažšie, alebo majú viac významov, môžete skúsiť Frayerov model. Ide v podstate o komplexnejšiu kartičku, kde sa do stredu vpíše slovo, ktoré sa chcete naučiť. Do obklopujúcich polí sa potom postupne vpíše pre vás zrozumiteľná definícia (najlepšie v anglickom jazyku), preklad, príklady použitia daného slova a do posledného poľa sa napíšu príklady opačného významu. Významne by vám pri tomto mohol pomôcť kolokačný slovník, prípadne slovník viet ako napríklad http://sentencedict.com.

Frayerov model

Žite, akoby prekladač Google neexistoval

Pri štúdiu slovnej zásoby používajte viacero slovníkov a nielen „všemohúci“ Google Translator. Áno, Google Translate poskytuje rýchlejší spôsob, ako sa dostať k významu slova, no za cenu častej nepresnosti. Google nevie, z akého kontextu slovo pochádza, a preto vám nevie vždy poskytnúť adekvátny preklad.

Na skutočne efektívne štúdium jazyka odporúčam vždy mix troch najzákladnejších typov slovníkov – kvalitný anglicko – slovenský slovník (nie obmedzený tiež-slovník v mobile), anglicko-anglický výkladový slovník a kolokačný slovník.

Na opakovaní záleží

Opakovanie slovíčok patrí bez debaty medzi najpoužívanejšie techniky rozširovania a fixovania slovnej zásoby. Niektorí lingvisti (Brown, Waring, Donkaewbua) zhodne tvrdia, že na slovo potrebujete v kontexte naraziť až 20-krát, aby ste si zapamätali jeho význam. Tento proces sa dá urýchliť úmyselným štúdiom slov, kedy stačí v priemere 7 opakovaní.

Vzťah medzi cieľavedomým opakovaním a učením sa slov je teda neodškriepiteľný. No aj opakovanie slovíčok sa dá robiť nesprávne. Lepšie, ako „sa drviť“ zoznam slov naraz, je urobiť si jedno-dve opakovania slova a potom sa k nemu vrátiť po nejakom časovom intervale.

Táto dobre známa metóda sa nazýva Spaced repetition method – metóda učenia sa s prestávkami. Ak si teda určité skupiny slovíčok budete opakovať, povedzme, v týždňových intervaloch, je to rozhodne efektívnejšia metóda, ako snažiť sa slovo namemorovať a očakávať, že ho odteraz budete vedieť.

Čítajte a počúvajte

Šancu naraziť na anglické slová máte iba vtedy, keď si ju vytvoríte. Opakovanie, a tým pádom aj rýchlosť učenia sa jazyka, závisí od toho, ako často prichádzate s cudzím jazykom do styku.

Čítanie je skvelý spôsob, ako zvýšiť jazykový input, no ak vaša úroveň nie je excelentná, vyhýbajte sa knihám písaným pre Angličanov, Američanov… Vyhnete sa tak frustrácii a demotivácii. Knihy pre bežných ľudí z anglicky-hovoriacich krajín obsahujú obrovské množstvo slov, no tým sa znižuje šanca, že na nejaké slovo narazíme viackrát.

Tento problém sa dá vyriešiť čítaním tzv. graded readers – kníh, ktoré sú písané pre ľudí učiacich sa jazyk.

Podľa úrovne jazyka obsahujú obmedzený počet slov, ktoré sa vyskytujú oveľa častejšie a dramaticky zvyšujú vašu šancu naučiť sa ich. Pre dosiahnutie najlepších výsledkov sa odporúča prečítať jednu publikáciu graded reader každé dva týždne (nezávisle od úrovne). Vrele odporúčam znásobiť potenciál týchto kníh a po istom časovom období si ich prečítať opäť. Výrazne tak prispejete k fixácii slovnej zásoby.

Výborným, a v dnešnej dobe aj dostupným, nástrojom na čítanie je eReader (čítačka elektronických kníh). Čítačka šetrí vaše oči, obsahuje slovník, vydrží nabitá nekonečne dlho a neotravuje vás s rôznymi notifikáciami.

Výborným spôsobom, ako zvýšiť množstvo jazykového vstupu je počúvať. Odporúčam počúvanie kratších textov, ako napríklad správ v jednoduchej angličtine, či podcastov, no základnou podmienkou, rovnako ako pri čítaní, je, aby ste aspoň 90% počutého rozumeli. Vždy platí, že sa učíte, iba keď rozumiete. Učenie sa slovnej zásoby počúvaním je tiež oveľa efektívnejšie, ak máte aj prepis (transkript), ktorý si zároveň s počúvaným textom môžete čítať.

Obmieňajte kontext

Každému, kto sa učí jazyk, je jasné, že slovíčka majú viacero významov, ktoré sa vytvárajú cez kontext, v ktorom je dané slovo použité.

Obmieňajte kontexty, prečítajte si niečo z knihy, inokedy si prečítajte správy v zjednodušenej angličtine, preložte si vašu obľúbenú pieseň.

Uvedomujte si , či  sa jazyk učíte receptívne alebo produktívne. Receptívne znamená, že jazyk „len“ prijímate, no neprodukujete. Produktívne znamená, že jazyk produkujete, tzn. hovoríte alebo píšete. Všeobecne je jednoduchšie porozumieť, povedzme, filmu (receptívna schopnosť) ako prerozprávať jeho dej (produktívna schopnosť vyžadujúca viac mentálnej námahy).

Ak sa dlhodobo zameriate iba na čítanie a počúvanie (čo sú samozrejme skvelé zručnosti) môžete zo seba vytvoriť človeka typu „Rozumiem všetko, neviem povedať nič“. A to nechceme.

Po prečítaní správ alebo kapitoly v knihe si ju prerozprávajte, po prečítaní či preložení piesne si ju spievajte, opisujte, čo vidíte, rozprávajte si po anglicky, len tak pre seba … fantázii sa tu medze nekladú.

Robte to, čo vás baví

Nečítajte knihy alebo žánre, ktoré vás nikdy nebavili v slovenčine. Zaručene vás nebudú baviť ani v angličtine. Na počúvanie, čítanie a vlastne čokoľvek si vyberajte témy alebo žánre, ktoré vás skutočne zaujímajú a bavia. Predsa nečítame len preto, aby  sme čítali, ale aj preto, aby sme sa niečo nové dozvedeli alebo duševne pookriali.

To isté by malo platiť aj na vašich hodinách angličtiny, ak ich navštevujete. Váš jazykový tréner by mal byť natoľko šikovný a flexibilný, aby vás vedel ako svojho klienta trochu spoznať a viesť hodiny tak, aby boli pútavé. Ak sa na hodinách dlhodobo nudíte, úprime odporúčam zvážiť časovú a finančnú investíciu do takého vzdelania.

Interakcia

Interakciu považujem z produktívneho hľadiska za jeden z najzákladnejších pilierov rozvoja slovnej zásoby.

Ak chceme vedieť veľa o futbale, stačí futbal pozerať v televízii, ak však chceme futbal vedieť hrať, obávam sa, že TV stačiť nebude. Ak chceme vedieť hovoriť, musíme hovoriť, inak to nejde.

Snažte sa slová použiť, vysloviť, vyhľadávajte príležitosti, kedy môžete jazyk využívať pre potreby zmysluplnej komunikácie. Ak momentálne nemáte nikoho, kto by sa s vami porozprával v cudzom jazyku, rozprávajte sa sami so sebou.

Opíšte po anglicky počasie cestou do práce, mrmlite si po anglicky v aute, tvorte si anglické vety vo vašej hlave. Keď posilňujete telo, zaťažujete svaly; zaťažte rovnako aj svoj mozog. Núťte sa vyjadrovať svoje myšlienky v angličtine, nečakajte, že to pôjde len tak, samo od seba. Nepôjde.

Aj v našom jazykovom štúdiu Euphema sa neustále snažíme o posilňovanie a internalizáciu (zvnútorňovanie) slovnej zásoby predovšetkým prostredníctvom prirodzenej neafektovanej komunikácie a kladieme veľmi vysoký dôraz na cieľavedomé opakovanie novej slovnej zásoby.

Simulujte anglické prostredie

Aj keď zrejme nebude možné úplne nasimulovať anglické prostredie, niekedy postačia aj malé zmeny. Zmeňte si napríklad menu vo vašich zariadeniach, ktoré často používate. Zmeňte si menu v telefóne, vo vašej televízii,  v navigácii v aute, a keď idete vyberať peniaze v bankomate, klepnite pre zmenu na anglickú vlajku.

Obklopte sa angličtinou tam, kde je to možné, aj keď ide o zdanlivo bezvýznamné veci. Budete prekvapení, koľko užitočných slovíčok sa za krátky čas naučíte. Tak ako v živote, aj v jazyku je celkový úspech množinou malých čiastkových krokov smerom k vášmu cieľu.

Nenadarmo sa hovorí: „Little things mean the most“.

Neučte sa slovíčka izolovane

Jednoduchý spôsob učenia sa slovíčok na základe prekladových alternatív má určite svoj význam. Slová sa však nevyskytujú v žiadnom jazyku izolovane.

Môžete vedieť čo znamená slovo mistake, no už je menej zrejmé, či hovoríme make mistakes alebo do mistakes (robiť chyby). Ak si však vypestujete zvyk učiť sa nové slová v spojení s inými slovami, zlepšíte si plynulosť a presnosť vyjadrovania.

Angličtina je veľmi idiomatický jazyk, to znamená, že používa značné množstvo idiómov a frazálnych slovies, a je užitočné, ak sa ich budete učiť s inými slovami, ktoré ich bližšie špecifikujú.

Je veľmi pravdepodobné, že náš mentálny slovník nie je iba zoznam slovíčok ale zoznam celých fráz. Je preto veľmi užitočné sa slovíčka učiť ako frázy (viac slov pohromade), a nie ako izolované jazykové jednotky.

V praxi to znamená, že je užitočnejšie sa naučiť I would like … = Rád by som … ako I = ja, would=by, like=rád. Práve plynulé používanie slov v spojitosti s inými slovami z vás urobí naozaj kompetentného English speakera.

Mnoho ľudí sa sťažuje na nedostatočné osvojenie si gramatických základov. Existuje však teória, že správnemu pochopeniu gramatických vzťahov predchádza vybudovanie si pevného základu slovnej zásoby. Len ťažko pochopíme gramatiku, ak nerozumieme slovám, bez ktorých by žiadna gramatika nemohla existovať.

Žiaden čas strávený učením sa slovíčok nie je premárneným časom. Postavte si učenie nových slov ako jednu z priorít v jazykovom vzdelávaní, váš mozog sa vám poďakuje a patrične vás odmení.