Prekážky k lepšej anglickej výslovnosti

[cmsmasters_row][cmsmasters_column data_width=”1/1″][cmsmasters_text]

Učíte sa angličtinu už dlhé roky, no stále máte pocit, že vaša výslovnosť sa nejako extra nezlepšuje? Existuje viacero prekážok, ktoré vám môžu brániť na ceste za lepšou anglickou výslovnosťou.

Výslovnosť do značnej miery ovplyvňuje to, či nám ľudia budú rozumieť alebo nie. Podľa mňa je to aspekt jazyka, ktorý je často dôležitejší než gramatika, no v našich triedach na Slovensku sa jej vo všeobecnosti venuje len malá pozornosť. Problémom môže byť aj fakt, že učenie sa (a vyučovanie) anglickej výslovnosti nie je až taký priamočiary proces. Najskôr si musí náš mozog uvedomiť rozdiel medzi zvukom, ktorý sa učíme, a podobným zvukom v našom materinskom jazyku.

Problémy s výslovnosťou môžu teda spočívať v našej neschopnosti počuť rozdiel, a keďže nepočujeme rozdiel vo výslovnosti hlások, len ťažko si ich budeme vedieť/môcť osvojiť a reprodukovať v reči. Neschopnosť počuť rozdiel vo zvukoch však nemusí byť vždy našou chybou. Je to celkom prirodzené, hlavne keď s novým jazykom ešte len začíname.

1. Fonetická hluchota

Každý človek, ktorý už hovorí nejakým materinským jazykom, má ustálenú sadu zvukov vo svojom materinskom jazyku. Táto zvuková sada funguje ako filter. Keď teda počujeme nové slovo, ktoré obsahuje hlásky (fonémy), ktoré sa nenachádzajú v našom materinskom jazyku alebo znejú inak, tieto fonémy si automaticky nahradíme zvukmi, ktoré sú im v našom jazyku najpodobnejšie. Napríklad, keď, povedzme, Američan povie slovo pig [phig], môže sa stať, že vy budete toto slovo počuť a vyslovovať ako [pik]. Také krátke slovo a až dve výslovnostné nedokonalosti. Nuž, v slovenčine nemáme prídychové p, a rovnako slovenčina nedovoľuje vyslovovať znelú spoluhlásku na konci slova. (Z toho dôvodu napríklad slovo chieb vyslovujeme ako [chliep]).

Neschopnosť správne počuť fonémy v cudzom jazyku sa nazýva fonetická hluchota. V záujme minimalizácie tohto javu je potrebné, aby sme sa nad zvukovou skladbou slova najskôr zamysleli. V tomto smere nie je na zahodenie naučiť sa aj niektoré znaky fonetickej abecedy IPA, aby ste vedeli výslovnosť aj čítať.

Sú hlásky v tomto slove vyslovované rovnako ako v slovenčine? Ak nie, aké sú rozdiely? Aký je mechanizmus ich vyslovovania? Ako musím zmeniť polohu svojich artikulačných orgánov, aby mi to znelo lepšie? To sú otázky, ktoré je potrebné si zodpovedať, aby sme sa vyvarovali nesprávnej výslovnosti hneď od začiatku. Priznávam však, že niekedy môže byť naozaj ťažké rozpoznať častokrát malé rozdiely a vedieť ich aj správne vysloviť. V prípade, že máte stále problém, obráťte sa na kvalifikovaného učiteľa anglického jazyka, ideálne so skúsenosťami s tréningom výslovnosti.

2. Zbavte sa mýtov a poloprávd o učení sa jazyka a výslovnosti

Len ťažko sa naučíme niečo, čo považujeme za nenaučiteľné. Často počúvam, že výslovnosť je ťažká, a že to sa nedá naučiť, a radšej sa treba venovať iným “zmysluplnejším” veciam. Možno aj vy ste už mnohokrát počuli, že to človek musí žiť v Amerike či Anglicku, aby mal dobrú výslovnosť, alebo, že mal začať s jazykom ako dieťa, že teraz už je neskoro, lebo len deti sa dokážu naučiť anglickú výslovnosť správne, alebo, že potrebujete native speakera, ktorý vás poriadne naučí výslovnosť, a podobné vymýšľance.

Zbavte sa týchto mýtov a povedačiek, lebo nie sú založené na faktoch o učení sa cudzieho jazyka. A vôbec, reči o tom, ako sa niečo nedá naučiť, nemajú žiaden význam, nikomu nijako nepomáhajú, ba čo viac, naprogramujú vašu myseľ na neúspech. K učeniu sa výslovnosti pristupujte, akoby ste o nej nevedeli absolútne nič. Bez predsudkov. Bez zbytočného lamentovania. Krok po kroku.

3. Zapojte všetky zmysly

Vaša výslovnosť nezávisí iba na vašom uchu. Aby sme pochopili, ako sa správne zvuky tvoria, je užitočné zapojiť aj náš zrak. Mnoho anglických hlások je dobré aj vidieť, nielen počuť. Dnes máme k dispozícii technológie s neobmedzenými možnosťami pre učenie sa jazykov. Môžeme pozerať rôzne videá, filmy a prehrať si ich, koľkokrát len chceme. S pomocou obrazového materiálu sa učíme aj intonáciu, melódiu reči, gestikuláciu a iné neverbálne prejavy. Netreba v tomto prípade používať obrovské množstvo obrazového materiálu. Je lepšie, keď výslovnosť precvičujeme, povedzme, 10-krát použitím jednej pasáže filmu či podcastu, ako si jedenkrát prerozprávať viacero rozličných pasáží. Ak ste na začiatku učenia sa angličtiny a výslovnosti, je dobré, ak si pozriete po anglicky film, ktorý ste videli predtým po slovensky, prípadne na učenie využijete pasáže z filmu, ktorý ste videli už viackrát.

4. Zabojujte so stresom

Už ste sa niekedy zamysleli nad tým prečo zniete super po anglicky, keď si spievate v sprche, alebo sa len tak sami so sebou rozprávate cestou do práce? Lebo ste v pohode. Mnoho ľudí zažíva väčšie či menšie množstvo stresu, keď hovorí cudzím jazykom. Tento stres vyplýva hlavne z toho, že v niektorých situáciách chceme/potrebujeme znieť čo najlepšie. Tým sa však sami dostávame pod tlak a výsledkom je presne opačný efekt. Ak počas hovorenia zažívame stres, orgány reči sú napäté, čo má neželaný vplyv na našu výslovnosť. V angličtine je žiaduce držať tón hlas trochu nižšie, aby sme si vytvorili väčšiu šírku na manévrovanie s výškou hlasu. Okrem toho nižšie položený hlas vzbudzuje väčší rešpekt. Pri strese a napätí hlasiviek sa náš hlas stáva vyšší, plytkejší a hlavne je ťažšie ovládateľný. Trénujte znižovanie stresu pri hovorení. Neberte celý ten akt hovorenia po anglicky, a hlavne seba, tak vážne. Upokojujúco a blahodarne aj vo vzťahu k výslovností vplýva, ak dýchate bránicou.

5. Zmeňte spôsob, akým pozeráte a počúvate

Veľa sa hovorí o tom, aké je pre zlepšovanie angličtiny prospešné pozeranie filmov a počúvanie podcastov. Ich potenciál je určite veľký a prospešnosť neodškriepiteľná. Keď však pozeráme film, pozeráme ho väčšinou pre potešenie. Ak ho však chceme využiť na vzdelávacie účely, je treba ho pozerať a počúvať trošku inak. Z hľadiska výslovnosti si okrem obsahu treba všímať aj to, akým spôsobom sú špecifické hlásky vyslovované a ako sa pri tom mení pozícia artikulačných orgánov (teda minimálne tých, ktoré vidíme). K pasážam, ktoré si vyberiete na učenie, sa potom treba vrátiť a precvičovať si nahlas dialóg vo filme. Mnohí považujú pozeranie filmov v angličtine za akýsi všeliek pre zlepšenie výslovnosti a produkcie jazyka. Netvrdím, že pozeranie filmov je v tomto smere zbytočné, ale ak sa nerobí s istým úmyslom, jeho efekt na výslovnosť je veľmi malý. Majte na pamäti, že vyslovujeme pomocou mnohých artikulačných orgánov (jazyk, pery, mäkké podnebie atď). Tieto orgány reči sú vlastne svaly, ktoré treba istým spôsobom posilňovať. Ako ich však posilňujeme pri pozeraní filmov, keď nehovoríme? Výslovnosť sa nedá precvičovať potichu! Je pravda, že precvičovanie a opakovanie môže byť niekedy nudné a monotónne, no každý takýto “hlasitý” tréning nás posunie bližšie k potešeniu a pestrofarebnosti jazyka. Čím je vaša výslovnosť lepšia, tým lepšie rozumiete a budete si môcť užiť oveľa viac zábavy aj pri pozeraní filmov …v pôvodnom znení.

6. Gramatika je mŕtva – nech žije gramatika

Na Slovensku máme len veľmi málo príležitostí, kedy môžeme hovoriť po anglicky mimo triedy. Pravdepodobnosť, že dosiahnete výslovnosť ako človek narodený v anglicky hovoriacej krajine, je takmer nulová. Čo však nepomáha celkovému stavu, je prílišné lipnutie na gramatickej presnosti. Mám pocit, že v tejto krajine nám ešte stále v jazykovej výučbe vládne gramatika. No aj keď vaša gramatika bude stopercentná, ľudia vám stále nemusia rozumieť, ak nebudete pracovať aj na výslovnosti. Gramatika sa však učí ľahšie, lebo sa zdá byť viac založená na pravidlách. Jazyk však nie je striktne súbor pravidiel. Naučte sa pri učení angličtiny tolerovať istú dávku chaosu. Niektoré veci sú “tak” lebo sú jednoducho “tak”. Nemusíme vždy všetko chápať.

Perfektné pochopenie gramatiky neznamená perfektnú angličtinu, dajte si preto pozor, aby ste nespadli do tejto gramatickej pasce.

7. Cogito Ego

Deti vraj nasávajú jazyk automaticky. Nie je to tak celkom pravda, teda pokiaľ sa nebavíme o “nasávaní” materinského jazyka. Obávam sa, že pokiaľ ide o trampoty spojené s učením sa angličtiny, dospelí, deti – všetci sme na jednej lodi. Deti majú však predsa len jednu výhodu. Prvých, plus-mínus, 15 rokov ich života je vyplnených do značnej miery vzdelávaním sa. Na druhej strane dospelí sú trochu znevýhodnení ich silnejším putom so svojím materinským jazykom a kultúrou. Náš jazyk nás robí tým, čím sme, počúvame sa každý deň, naše myšlienky, naše názory, všetko. Spočiatku si naše ego ťažko zvyká na to, že sa vyjadrujeme v inom jazyku. Ak nám na tom záleží, je treba naše ego spriateliť s cudzím jazykom, a potom sa otvoria dvere aj pre lepšiu výslovnosť. Musíme nášmu egu demonštrovať, že je úplne v poriadku, že znieme inak, keď hovoríme inou rečou. Učenie bude ľahšie, ak prijmeme inakosť nášho anglického ja. Ja, napríklad, oslovujem svojich klientov anglickou alternatívou ich mena (ak je to možné) a snažím sa používať angličtinu aj v neformálnych situáciách a rozhovoroch, a nielen iba priamo na hodinách. Niekomu sa to môže zdať trošku zvláštne, ale aj to môže pomôcť, aspoň na tých 60 či 90 minút byť “OK” s tým, že keď hovorím po anglicky, som trochu iný. Veľmi pomáha, aj keď sa nahrávate. Existujú aplikácie, kde máte možnosť počúvať native speakera, potom nahrať seba a obe nahrávky porovnať. Zo začiatku to môže byť divné (mnohí neradi počúvajú seba, keď hovoria anglicky), ale onedlho budete v pohode so sovjím anglickým hlasom a budete pripravení na nové výzvy a pokrok. Áno, vyžaduje to trochu úsilia … koniec koncov ako všetko, čo má zmysel robiť.

8. Zveličujte

Z mojej skúsenosti, študenti znejú lepšie, keď výslovnosť a intonáciu zveličujú, či si z nej robia dokonca srandu.

Nebojte sa zveličovať. Robte si permanentne srandu, vaša výslovnosť a intonácia bude prekvitať.

9. Jazykový outsourcing

Študenti angličtiny sa často mylne domnievajú, že keď si zaplatia kurz angličtiny, ideálne s native speakerom, je to rýchla cesta k úspechu. S jazykom to je to podobné ako s posilkou. Môžete si kúpiť aj tisíc permanentiek a zaplatiť najlepších trénerov – ak nie ste ochotní dvíhať a potiť sa, veľa vody nenamútite.

Nečakajte, že niekto spraví robotu za vás. Žiadna jazykovka vám nedá dar jazyka, a na rozdiel od toho, čo sa často tvrdí, žiaden native speaker nie je kúzelník. Nečakajte, že výslovnosť sa na vás zázračne nalepí. Buďte v tomto smere proaktívni. Či a ako hovoríte po anglicky, je, do veľkej miery, len na vás.

10. Ja už som starý na také veci

Nikdy nie ste príliš starí na učenie sa jazyka. Podľa psycholingvistického výskumu náš mozog nikdy úplne nestratí schopnosť učiť sa nové zvuky a nové slová. Predstavte si, aké absurdné by bolo, keby sme sa od istého veku už nedokázali naučiť žiadne nové slová a ich výslovnosť (a to aj v materinskom jazyku).
Učenie sa cudzieho jazyka si vždy vyžaduje úsilie, lebo sa ho učíme ako „nadstavbu“ na náš materinský jazyk. V tomto smere to mladší ľudia nemajú o nič ľahšie. Nedostatok kontaktu s jazykom, motivácia, čas, charakterové predpoklady, kvalita učiteľov a výučbového procesu – to je len pár faktorov, ktoré ovplyvňujú tak mladých, ako aj starších.

Nenechajte sa odradiť vašim vekom. Jeho význam je pri učení sa jazyka často menší ako si myslíme.

V tomto článku sme si predstavili desať prekážok, ktoré nám môžu brániť k dosiahnutiu lepšej anglickej výslovnosti. Niektoré prekážky si do cesty staviame sami, iné sú vlastné procesu učenia sa cudzieho jazyka. V každom prípade si zlepšovanie výslovnosti vyžaduje patričnú dávku tréningu. Precvičovanie by sa však malo robiť aj s prihliadnutím na nevyhnutnú zmenu polohy vašich artikulačných orgánov (pery, jazyk, mäkké podnebie, hrdlo atď.). O tom, ako naše rečové orgány z pohľadu slovensky hovoriaceho človeka nastaviť do “anglickej” polohy, si však povieme v inom článku.

Leave a Comment